Lukáš 16:1–31
16 Potom hovoril ďalej svojim učeníkom: „Istý človek bol bohatý a mal správcu,+ na ktorého mu žalovali, že márnotratne zaobchádza s jeho majetkom.+
2 Preto ho zavolal a povedal mu: ‚Čo to o tebe počúvam? Zlož účty+ zo svojho správcovstva, lebo už nemôžeš spravovať dom.‘
3 Správca si však povedal: ‚Čo mám robiť, keď mi môj pán+ odníme správcovstvo? Nie som dosť silný, aby som kopal, žobrať sa hanbím.
4 Ach, viem, čo urobím, aby ma ľudia prijímali do svojich domovov, keď budem zbavený správcovstva.‘+
5 A zavolal si k sebe každého z dlžníkov svojho pána a prvému povedal: ‚Koľko si dlžen môjmu pánovi?‘
6 Povedal: ‚Sto batov olivového oleja.‘ Povedal mu: ‚Vezmi svoju písomnú zmluvu, sadni a napíš rýchlo päťdesiat.‘
7 Potom povedal ďalšiemu: ‚A ty, koľko si dlžen?‘ Povedal: ‚Sto korov pšenice.‘ Povedal mu: ‚Vezmi svoju písomnú zmluvu a napíš osemdesiat.‘
8 A pán pochválil správcu, hoci bol nespravodlivý, že si počínal s praktickou múdrosťou,+ lebo synovia tohto systému vecí sú v praktickom ohľade múdrejší voči svojej vlastnej generácii ako synovia svetla.+
9 Hovorím vám: Robte si priateľov+ pomocou nespravodlivého bohatstva,+ aby vás, keď zlyhá, prijali do večných príbytkov.+
10 Kto je verný v najmenšom, je verný i v mnohom, a kto je nespravodlivý v najmenšom, je nespravodlivý i v mnohom.+
11 Preto ak ste neboli verní v súvislosti s nespravodlivým bohatstvom, kto vám zverí to, čo je pravé?+
12 A ak ste neboli verní v súvislosti s tým, čo patrí inému,+ kto vám dá vaše vlastné?
13 Žiaden domáci sluha nemôže byť otrokom dvoch pánov; pretože alebo bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa bude jedného pridŕžať a druhým pohŕdať. Nemôžete byť otrokmi Boha a bohatstva.“+
14 Farizeji, ktorí milovali peniaze, všetko počúvali a vysmievali sa mu.+
15 Preto im povedal: „Vy sa vyhlasujete pred ľuďmi za spravodlivých,+ ale Boh pozná vaše srdce,+ lebo čo je u ľudí povýšené, je v Božích očiach ohavné.+
16 Zákon a Proroci boli po Jána.+ Od tých čias sa oznamuje Božie kráľovstvo ako dobré posolstvo, a ľudia každého druhu sa tlačia k nemu.+
17 Skutočne je ľahšie, aby sa pominuli nebo a zem,+ než aby sa nesplnila jedna časť+ písmena zo Zákona.+
18 Každý, kto sa rozvádza s manželkou a ožení sa s inou, cudzoloží, a kto sa ožení so ženou, ktorá je rozvedená s manželom, cudzoloží.+
19 Bol však istý bohatý človek+ a obliekal sa do purpuru a plátna a zo dňa na deň sa tešil v nádhere.+
20 A bol nejaký žobrák menom Lazar, plný vredov, ktorého kládli k jeho vrátam,
21 a túžil nasýtiť sa tým, čo spadlo z boháčovho stola. Áno, prichádzali i psy a lízali mu vredy.
22 Časom žobrák zomrel+ a anjeli ho odniesli do Abrahámovho+ náručia+.
Aj boháč zomrel+ a bol pochovaný.
23 V hádese zodvihol oči a súc v mukách+ videl v diaľke Abraháma s Lazarom v náručí.
24 Zvolal preto a riekol: ‚Otče Abrahám+, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazara, aby si namočil konček prsta vo vode a ochladil mi jazyk,+ lebo som v úzkostiach v tomto planúcom ohni.‘+
25 Ale Abrahám povedal: ‚Dieťa, rozpomeň sa, že si za svojho života v plnosti dostal dobré veci, ale Lazar zlé veci. On má teraz útechu, ale ty si v úzkostiach.+
26 A okrem toho všetkého sa urobila veľká priepasť+ medzi vami a nami,+ takže odtiaľto nemôžu prejsť k vám tí, čo chcú, ani ľudia odtiaľ nemôžu prejsť k nám.‘+
27 Potom povedal: ‚V tom prípade ťa, otče, prosím, aby si ho poslal do domu môjho otca,
28 lebo mám päť bratov, nech im vydá dôkladné svedectvo, aby sa aj oni nedostali na toto miesto trápenia.‘
29 Ale Abrahám riekol: ‚Majú Mojžiša+ a Prorokov+; nech tých počúvajú.‘+
30 Potom povedal: ‚Nie, otče Abrahám, ale keby k nim prišiel niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.‘
31 Povedal mu však: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov,+ nepresvedčí ich, ani keď niekto vstane z mŕtvych.‘“
