Lukáš 17:1–37
17 Potom povedal svojim učeníkom: „Nedá sa vyhnúť tomu, aby nevznikli dôvody na potknutie.+ Ale beda tomu, kvôli komu prídu!+
2 Preňho by bolo lepšie, keby mu bol zavesený na krk mlynský kameň a keby bol hodený do mora,+ než aby priviedol k potknutiu jedného z týchto maličkých.+
3 Dávajte na seba pozor. Ak zhreší tvoj brat, pokáraj ho,+ a ak robí pokánie, odpusť mu.+
4 I keď proti tebe zhreší sedemkrát denne a sedemkrát sa k tebe obráti a povie: ‚Kajam sa,‘ odpustíš mu.“+
5 Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám viac viery.“+
6 Vtedy povedal Pán: „Keby ste mali vieru veľkosti horčičného zrna, povedali by ste tejto čiernej moruši: ‚Vykoreň sa a zasaď sa do mora!‘, a poslúchla by vás.+
7 Ak má niekto z vás otroka, ktorý orie alebo dbá o stádo, či mu povie, keď príde z poľa: ‚Poď sem a spočiň pri stole‘?
8 Či mu skôr nepovie: ‚Priprav mi niečo, aby som sa navečeral, obleč si zásteru a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem, a potom môžeš jesť a piť ty‘?
9 Vari bude pociťovať k otrokovi vďačnosť, že urobil to, čo mal pridelené?
10 Tak aj vy, keď ste urobili všetko, čo vám bolo pridelené, poviete: ‚Sme naničhodní otroci.+ Čo sme urobili, to sme mali urobiť.‘“
11 A keď išiel do Jeruzalema, prešiel stredom Samárie a Galiley.+
12 Ako vchádzal do ktorejsi dediny, stretol sa s desiatimi malomocnými+ mužmi, keď postávali obďaleč.
13 A pozdvihli hlasy a povedali: „Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa+ nad nami!“
14 Keď ich uvidel, povedal im: „Choďte a ukážte sa kňazom.“+ A keď odchádzali, boli očistení.+
15 Jeden z nich, keď videl, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval+ Boha.
16 A padol na tvár k [Ježišovým] nohám+ a ďakoval mu; mimochodom, bol to Samaritán+.
17 Ježiš odpovedal a riekol: „Či ich nebolo očistených desať? Kde je teda tých deväť ostatných?
18 Nenašiel sa nikto, kto by sa vrátil vzdať slávu Bohu, iba tento muž z iného národa?“
19 A povedal mu: „Vstaň a choď; tvoja viera ťa uzdravila.“+
20 Ale keď sa ho vypytovali farizeji, kedy príde Božie kráľovstvo,+ odpovedal a riekol im: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, aby sa dalo spozorovať,
21 ani ľudia nepovedia: ‚Pozrite sa sem!‘ alebo: ‚Tam!‘+ Lebo, hľa, Božie kráľovstvo je uprostred vás.“+
22 Potom povedal učeníkom: „Prídu dni, keď zatúžite vidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte [ho].+
23 A ľudia vám povedia: ‚Pozrite sa tam!‘ alebo: ‚Pozrite sa sem!‘+ Nevychádzajte, ani sa za [nimi] nežeňte.+
24 Lebo ako blesk+ svojím zablysnutím žiari z jednej časti neba až po druhú, tak bude Syn človeka+.
25 Avšak najprv musí podstúpiť mnoho utrpení a byť zavrhnutý týmto pokolením.+
26 Lebo ako sa to dialo v Noachových dňoch,+ tak to bude aj v dňoch Syna človeka:+
27 jedli, pili, ženili sa a vydávali, až do dňa, keď Noach vstúpil do korábu a prišla potopa a všetkých ich zničila.+
28 Podobne sa to dialo v Lótových dňoch:+ jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali.
29 Ale v deň, keď vyšiel Lót zo Sodomy, pršal oheň a síra z neba a všetkých ich zničila.+
30 Takisto to bude v ten deň, keď sa má zjaviť Syn človeka.+
31 V onen deň ten, kto je na streche domu, ale má svoje hnuteľnosti v dome, nech nezostupuje, aby si ich zobral, a nech sa k nim nevracia naspäť ani ten, kto je na poli.
32 Pamätajte na Lótovu manželku.+
33 Ktokoľvek sa snaží udržať si svoju dušu, stratí ju, ale ktokoľvek ju stráca, zachová si ju nažive.+
34 Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli; jeden bude vzatý, ale druhý bude zanechaný.+
35 Dve budú mlieť na tom istom mlyne; jedna bude vzatá, ale druhá bude zanechaná.“+
36 ——
37 Odpovedali mu preto a riekli: „Kde, Pane?“ Riekol im: „Kde je telo,+ tam sa zhromaždia aj orly.“+
