Lukáš 18:1–43
18 Potom im rozprával podobenstvo o tom, že sa treba vždy modliť a nepoľavovať,+
2 a povedal: „V jednom meste bol istý bohatý sudca, ktorý nemal bázeň pred Bohom a nemal úctu k človeku.
3 V tom meste však bola vdova, ktorá k nemu chodievala+ a hovorila: ‚Zabezpeč, aby som dosiahla právo proti môjmu odporcovi.‘
4 Začas nebol ochotný, ale potom si povedal: ‚Hoci sa Boha nebojím, ani nemám úctu k človeku,
5 predsa tejto vdove, ktorá ma stále obťažuje,+ zabezpečím právo, aby donekonečna nechodila a nevyhadzovala+ mi to na oči.‘“
6 Pán potom povedal: „Počujte, čo povedal sudca, hoci bol nespravodlivý!
7 Či Boh istotne nezabezpečí právo+ svojim vyvoleným, ktorí k nemu kričia dňom a nocou, hoci je voči nim zhovievavý?+
8 Hovorím vám: Rýchlo im zabezpečí právo.+ Avšak keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“
9 Ale povedal aj tým, čo dôverovali sami sebe, že sú spravodliví,+ a druhých považovali za nič,+ toto podobenstvo:
10 „Dvaja ľudia vošli do chrámu modliť sa, jeden farizej a druhý vyberač daní.
11 Farizej stál+ a modlil sa v sebe:+ ‚Ó, Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo dokonca ako tento vyberač daní.+
12 Dvakrát týždenne sa postím, dávam desiatky zo všetkého, čo získam.‘+
13 Ale vyberač daní stál obďaleč a nechcel ani zodvihnúť oči k nebu, ale bil sa do pŕs+ a hovoril: ‚Ó, Bože, buď milostivý mne, hriešnikovi.‘+
14 Hovorím vám: Tento muž odišiel domov dokázane spravodlivejší+ ako onen muž, lebo každý, kto sa vyvyšuje, bude ponížený, ale ten, kto sa ponižuje, bude vyvýšený.“+
15 Ľudia mu prinášali aj svoje dieťatká, aby sa ich dotýkal, ale keď to videli učeníci, hrešili ich.+
16 Ježiš však zavolal k sebe [dieťatká] a povedal: „Nechajte malé deti prichádzať ku mne a nepokúšajte sa ich zadržať, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.+
17 Pravdivo vám hovorím: Ktokoľvek neprijíma Božie kráľovstvo ako malé dieťa, určite doň nevojde.“+
18 A nejaký vládca sa ho vypytoval a povedal: „Dobrý Učiteľ, čo mám robiť, aby som zdedil večný život?“+
19 Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Boh.+
20 Poznáš prikázania+: ‚Necudzolož,+ nevraždi,+ nekradni,+ nesvedč falošne,+ cti svojho otca a matku.‘“+
21 Potom povedal: „To všetko dodržiavam od mladosti.“+
22 Keď to Ježiš počul, povedal mu: „Jedno ti ešte chýba: Predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným, a budeš mať poklad v nebesiach; poď a buď mojím nasledovníkom.“+
23 Keď to počul, hlboko sa zarmútil, lebo bol veľmi bohatý.+
24 Ježiš sa naňho pozrel a povedal: „Aké ťažké to bude pre tých, čo majú peniaze, aby vošli do Božieho kráľovstva!+
25 Naozaj, ľahšie je prejsť ťave uchom ihly, ako boháčovi vstúpiť do Božieho kráľovstva.“+
26 Tí, čo to počuli, povedali: „Teda kto môže byť zachránený?“
27 Povedal: „Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.“+
28 Ale Peter povedal: „Hľa, opustili sme svoje veci a nasledovali sme ťa.“+
29 Riekol im: „Pravdivo vám hovorím: Niet takého, čo opustil dom alebo manželku alebo bratov alebo rodičov alebo deti pre Božie kráľovstvo,+
30 ktorý by v tomto čase nedostal nejakým spôsobom mnohonásobne viac a v prichádzajúcom systéme vecí večný život.“+
31 Potom vzal tých dvanástich nabok a povedal im: „Hľa, ideme do Jeruzalema a bude dokončené všetko, čo napísali proroci+ o Synovi človeka.+
32 Napríklad, bude vydaný [ľuďom z] národov a budú si z neho robiť posmech+ a budú s ním urážlivo zaobchodiť+ a pľuvať naňho;+
33 a keď ho zbičujú+, zabijú+ ho, ale na tretí deň vstane.“+
34 Nepochopili však nič z toho všetkého; tento výrok bol pred nimi skrytý a nerozumeli, čo povedal.+
35 Keď sa približoval k Jerichu, sedel pri ceste nejaký slepec a žobral.+
36 Keďže počul, že sa okolo pohybuje zástup, vypytoval sa, čo to má znamenať.
37 Oznámili mu: „Ježiš Nazaretský ide okolo!“+
38 Nato zvolal a povedal: „Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“+
39 A tí, čo išli vpredu, mu prísne povedali, aby bol ticho, ale on tým viac kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou.“+
40 Vtedy sa Ježiš zastavil a prikázal, aby mu priviedli toho [muža].+ Keď sa priblížil, [Ježiš] sa ho spýtal:
41 „Čo chceš, aby som pre teba urobil?“+ Povedal: „Pane, nech zase vidím.“+
42 Ježiš mu teda povedal: „Nech sa ti vráti zrak; tvoja viera ťa uzdravila.“+
43 A ihneď znovu videl+ a nasledoval ho oslavujúc Boha.+ A keď [to] videli všetci ľudia, chválili Boha.
