Lukáš 2:1–52

2  V tých dňoch vyšlo od cézara Augusta nariadenie+, aby bola spísaná celá obývaná zem.  (Tento prvý súpis sa konal, keď bol sýrskym miestodržiteľom Cyrénius.)  A všetci ľudia cestovali, aby sa dali zapísať,+ každý do svojho mesta.  Prirodzene aj Jozef vyšiel z Galiley, z mesta Nazaret, do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem+, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodiny,+  aby sa dal zapísať s Máriou+, ktorá mu bola podľa sľubu daná za manželku+ a teraz bola vo vysokom stupni ťarchavosti.+  Zatiaľ čo tam boli, naplnili sa jej dni, aby porodila.  A porodila syna, prvorodeného,+ a zavinula ho do plienok a položila ho do jaslí,+ lebo pre nich nebolo miesto na ubytovanie.  A boli v tej krajine pastieri, ktorí žili vonku a v noci strážili svoje stáda.  A zrazu stál pri nich Jehovov anjel+ a okolo nich zažiarila Jehovova sláva+, a veľmi sa báli. 10  Anjel im však povedal: „Nebojte sa, ale, hľa, oznamujem vám dobré posolstvo veľkej radosti, ktorú budú mať všetci ľudia,+ 11  lebo sa vám dnes narodil v Dávidovom meste+ Záchranca,+ ktorý je Kristus, Pán.+ 12  A to je vám znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a ležiace v jasliach.“ 13  Naraz bolo pri anjelovi množstvo nebeského vojska,+ ktoré chválilo Boha+ a hovorilo: 14  „Sláva Bohu hore na výšinách+ a na zemi pokoj+ medzi ľuďmi dobrej vôle.“+ 15  Keď od nich anjeli odišli do neba, pastieri si medzi sebou hovorili: „Každopádne poďme priamo do Betlehema a pozrime sa na to, čo sa stalo, čo nám oznámil Jehova+.“ 16  Ponáhľali sa a našli Máriu a tiež Jozefa a dieťatko, ktoré ležalo v jasliach. 17  Keď ich uvideli, porozprávali, čo im bolo oznámené o tomto dieťatku. 18  A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im povedali pastieri, 19  ale Mária si uchovávala všetky tie slová, robiac závery vo svojom srdci.+ 20  Potom sa pastieri vrátili, oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im to bolo povedané. 21  Keď sa naplnilo osem dní+, aby bol obrezaný+, bol nazvaný menom Ježiš,+ ktoré vyriekol anjel pred jeho počatím v lone.+ 22  A keď sa naplnili dni na ich očistenie+ podľa zákona Mojžišovho, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Jehovovi, 23  ako je napísané v Jehovovom zákone: „Každý mužského rodu, ktorý otvára lono, bude sa nazývať svätý Jehovovi,“+ 24  a aby predložili obeť podľa toho, čo sa hovorí v Jehovovom zákone: „Párik hrdličiek alebo dva mladé holuby.“+ 25  A hľa, v Jeruzaleme bol človek menom Simeon a bol to spravodlivý a zbožný človek, ktorý očakával útechu Izraela,+ a bol na ňom svätý duch. 26  Jemu bolo zjavené svätým duchom, že neuvidí smrť, kým neuvidí Jehovovho Krista+. 27  Vedený duchom+ prišiel do chrámu, a keď priniesli rodičia dnu dieťatko, Ježiša, aby s ním urobili podľa zvyku zákona,+ 28  sám ho vzal do náručia, velebil Boha a povedal: 29  „Zvrchovaný Pane, teraz prepúšťaš svojho otroka v pokoji,+ podľa tvojho vyhlásenia, 30  pretože moje oči videli tvoj prostriedok na záchranu,+ 31  ktorý si pripravil pred zrakmi všetkých ľudí,+ 32  svetlo+ na odstránenie závoja+ z národov+ a slávu tvojho izraelského ľudu.“ 33  A jeho otec a matka sa divili tomu, čo sa o ňom hovorilo. 34  Simeon ich požehnal, ale Márii, jeho matke, povedal: „Hľa, tento je daný, aby padli+ a znovu vstali mnohí z Izraela,+ a ako znamenie, ktorému budú protirečiť,+ 35  (áno, tvojou vlastnou dušou prenikne dlhý meč),+ aby bolo odkryté zmýšľanie mnohých sŕdc.“+ 36  Bola tam prorokyňa Anna, dcéra Fanuela z Ašerovho kmeňa (táto žena bola už v rokoch, od svojho panenstva žila s manželom sedem rokov, 37  a bola vdova+, teraz osemdesiatštyriročná), ktorá nikdy nechýbala v chráme a preukazovala svätú službu v noci a vo dne s pôstmi a pokornými prosbami.+ 38  Práve v tú hodinu sa priblížila, začala vzdávať vďaky Bohu a hovoriť o [dieťati] všetkým čakajúcim oslobodenie Jeruzalema.+ 39  Keď vykonali všetko podľa Jehovovho zákona,+ vrátili sa do Galiley, do svojho vlastného mesta Nazaret+. 40  A dieťatko rástlo a silnelo+ a bolo naplnené múdrosťou a malo Božiu priazeň+. 41  Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na sviatok pesach.+ 42  A keď mal dvanásť rokov, odišli podľa zvyku toho sviatku+ 43  a zostali tam do konca. Ale keď sa vracali, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme a jeho rodičia to nezbadali. 44  Nazdávali sa, že je v spoločnosti spolucestujúcich, a prešli deň cesty+ a začali ho hľadať medzi príbuznými a známymi. 45  Ale keďže ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a usilovne ho hľadali. 46  Nakoniec ho našli po troch dňoch v chráme,+ ako sedí medzi učiteľmi, počúva ich a vypytuje sa. 47  Ale všetci tí, čo ho počúvali, boli ohromení jeho porozumením a jeho odpoveďami.+ 48  Keď ho uvideli, žasli, a jeho matka mu povedala: „Dieťa, prečo si sa k nám takto zachovalo? Tu tvoj otec a ja sme ťa úzkostlivo hľadali.“ 49  Povedal im však: „Museli ste ma hľadať? Či ste nevedeli, že musím byť v [dome] svojho Otca?“+ 50  Nepochopili však slová, ktoré im povedal.+ 51  A išiel s nimi a prišiel do Nazaretu a naďalej sa im podriaďoval+. Jeho matka si však starostlivo uchovávala všetky tie výroky v srdci.+ 52  A Ježiš robil pokroky v múdrosti+ a v telesnom raste a v priazni u Boha i u ľudí.+

Poznámky pod čiarou