Lukáš 24:1–53
24 Avšak v prvý deň týždňa išli veľmi zavčasu k hrobke a niesli korenie, ktoré pripravili.+
2 Ale našli kameň odvalený od pamätnej hrobky,+
3 a keď vstúpili, nenašli telo Pána Ježiša.+
4 Zatiaľ čo boli nad tým v rozpakoch, hľa, stáli pri nich dvaja muži v žiarivom oblečení.+
5 Keďže sa [ženy] naľakali a tváre mali obrátené k zemi, [muži] im povedali: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?
6 [[Nie je tu, ale bol vzkriesený.+]] Pripomeňte si, ako sa s vami rozprával, kým bol ešte v Galilei,+
7 a hovoril, že Syn človeka musí byť vydaný do rúk hriešnikov a byť pribitý na kôl, avšak na tretí deň vstať.“+
8 Teda si spomenuli na jeho výroky,+
9 vrátili sa od pamätnej hrobky a oznámili všetko jedenástim a všetkým ostatným.+
10 Boli to Mária Magdaléna a Joana+ a Jakubova [matka] Mária. Aj ostatné ženy+, ktoré boli s nimi, to rozprávali apoštolom.
11 Tieto reči sa im však zdali ako nezmysel, a neverili [ženám].+
12 [[Ale Peter vstal a utekal k pamätnej hrobke, a keď sa nahol dopredu, zbadal iba ovíjadlá. Preto odišiel a divil sa sám v sebe nad tým, čo sa stalo.]]
13 A hľa! Práve v ten deň išli dvaja z nich do dediny menom Emaus, vzdialenej asi jedenásť kilometrov od Jeruzalema,
14 a rozprávali sa o všetkom,+ čo sa stalo.
15 Keď sa rozprávali a hovorili, sám Ježiš sa priblížil+ a išiel s nimi,
16 ale ich očiam bolo zabránené, aby ho spoznali.+
17 Povedal im: „O akých veciach sa to zhovárate, keď idete spolu?“ A zastavili sa so smutnou tvárou.
18 Jeden, menom Kleopáš, mu odpovedal a riekol: „Si jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevieš, čo sa v ňom v týchto dňoch stalo?“
19 A povedal im: „Aké veci?“ Povedali mu: „To o Ježišovi Nazaretskom,+ ktorý sa stal prorokom+ mocným v skutku a slove pred Bohom a všetkým ľudom;
20 a ako ho naši hlavní kňazi a vládcovia vydali rozsudku smrti a pribili ho na kôl.+
21 Ale my sme dúfali, že tento [muž] je ten, ktorý má oslobodiť Izrael;+ áno, a okrem toho všetkého toto je tretí deň odvtedy, čo sa to stalo.
22 Navyše aj niektoré ženy+ medzi nami nás udivili, lebo boli zavčas rána pri pamätnej hrobke,
23 ale jeho telo nenašli, a prišli a hovorili, že mali aj nadprirodzené videnie anjelov, ktorí hovorili, že je živý.
24 A aj niektorí z tých, čo sú s nami, odišli k pamätnej hrobke+ a našli to tak, ako hovorili ženy, ale nevideli ho.“
25 Nato im povedal: „Ó, vy nerozumní a pomalí v srdci uveriť všetkému, čo hovorili proroci!+
26 Či nebolo treba, aby to Kristus vytrpel+ a vošiel do svojej slávy?“+
27 A začal od Mojžiša+ a všetkých Prorokov+ a vysvetľoval im veci, ktoré sa v celých Písmach vzťahovali naňho.
28 Nakoniec sa priblížili k dedine, do ktorej išli, a on sa robil, ako keby išiel ďalej.
29 Ale naliehali naňho a hovorili: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil.“ Nato vošiel, aby zostal s nimi.
30 A keď s nimi spočíval pri jedle, vzal chlieb, požehnal ho, lámal a podával im ho.+
31 Na to sa im celkom otvorili oči a spoznali ho; a zmizol od nich.+
32 A povedali jeden druhému: „Či nehorelo naše srdce, keď nám cestou rozprával a úplne nám otváral Písma?“
33 Ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema a našli zhromaždených tých jedenástich a tých, čo boli s nimi,
34 ako hovorili: „Pán bol naozaj vzkriesený a zjavil sa Šimonovi!“+
35 Teraz oni sami rozprávali [udalosti] na ceste a ako ho spoznali podľa lámania chleba.+
36 Kým o tom hovorili, on sám stál v ich strede [[a povedal im: „Pokoj vám.“]]
37 Ale keď sa zdesili a naľakali,+ nazdávali sa, že zbadali ducha.
38 Preto im povedal: „Prečo sa znepokojujete a prečo vošli do vášho srdca pochybnosti?
39 Pozrite sa na moje ruky a na moje nohy, že som to ja sám; dotknite+ sa ma a pozrite sa, lebo duch nemá telo a kosti,+ ako vidíte, že ja mám.“
40 [[A keď to povedal, ukázal im svoje ruky a nohy.]]
41 Ale zatiaľ čo stále neverili+ od samej radosti a divili sa, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“+
42 A podali mu kus pečenej ryby;+
43 a vzal si ju a zjedol+ pred ich očami.
44 Povedal im: „Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som bol ešte s vami,+ že sa musí splniť všetko napísané o mne v Mojžišovom zákone, v Prorokoch+ a Žalmoch+.“
45 Potom im celkom otvoril myseľ, aby pochopili význam Písiem,+
46 a povedal im: „Tak je napísané, že Kristus bude trpieť a na tretí deň vstane z mŕtvych+
47 a na základe jeho mena sa bude vo všetkých národoch zvestovať+ pokánie na odpustenie hriechov+ – počínajúc Jeruzalemom,+
48 a vy máte byť toho svedkami+.
49 A hľa, zosielam na vás to, čo sľúbil môj Otec. Vy však zostaňte v meste, kým nebudete odiati mocou z výšin.“+
50 Vyviedol ich však až do Betánie, zodvihol ruky a požehnal ich.+
51 Keď ich žehnal, oddelil sa od nich a bol unášaný hore do neba.+
52 A vzdali mu poctu a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema+
53 a boli stále v chráme a žehnali Boha.+
