Lukáš 4:1–44
4 Ježiš plný svätého ducha sa vrátil od Jordána a duch ho vodil po pustatine+
2 štyridsať dní+ a pritom ho pokúšal Diabol.+ V tých dňoch nič nejedol, a preto, keď sa skončili, pocítil hlad.
3 Na to mu Diabol povedal: „Ak si Boží syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.“
4 Ježiš mu však odpovedal: „Je napísané: ‚Človek nebude žiť na samom chlebe.‘“+
5 Preto ho vzal hore a v okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá celej obývanej zeme;
6 a Diabol mu povedal: „Dám ti všetku túto moc a ich slávu,+ lebo mi bola daná, a dám ju, komu chcem.+
7 Teda ak mi preukážeš akt+ uctievania, to všetko bude tvoje.“
8 Ježiš mu odpovedal a riekol: „Je napísané: ‚Jehovu, svojho Boha,+ budeš uctievať a jemu samému budeš preukazovať svätú službu.‘“+
9 Odviedol ho do Jeruzalema a postavil ho na chrámové cimburie+ a povedal mu: „Ak si Boží syn, vrhni sa odtiaľto dolu,+
10 lebo je napísané: ‚Dá o tebe príkaz svojim anjelom, aby ťa ochránili‘+
11 a: ‚Ponesú ťa na rukách, aby si nikdy nenarazil nohou na kameň.‘“+
12 Ježiš mu odpovedal a riekol: „Je povedané: ‚Nebudeš skúšať Jehovu, svojho Boha.‘“+
13 Teda keď Diabol skončil so všetkými pokušeniami, odišiel od neho až do iného vhodného času.+
14 Ježiš sa vrátil v sile ducha do Galiley+. A dobrý chýr o ňom sa rozšíril po celom okolí.+
15 Vyučoval v ich synagógach a všetci ho mali v úcte.+
16 A prišiel do Nazaretu,+ kde bol vychovaný, a podľa svojho zvyku v sabatný deň vošiel do synagógy+ a vstal, aby čítal.
17 Podali mu zvitok proroka Izaiáša, a otvoril zvitok a našiel miesto, kde bolo napísané:
18 „Jehovov duch+ je na mne, lebo ma pomazal, aby som oznamoval dobré posolstvo chudobným, poslal ma, aby som zvestoval oslobodenie zajatým a obnovenie zraku slepým, aby som prepustil zdrvených s úľavou,+
19 aby som hlásal Jehovov prijateľný rok.“+
20 Nato zvinul zvitok, podal ho späť služobníkovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa naňho upreli s napätím.
21 Potom im začal hovoriť: „Dnes sa naplnilo toto písmo, ktoré ste práve počuli.“+
22 A všetci o ňom priaznivo svedčili a divili sa pútavým slovám+, ktoré vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Či to nie je Jozefov syn?“+
23 Na to im povedal: „Nepochybne uplatníte na mne toto podobenstvo: ‚Lekár+, vylieč sa sám; urob i tu, v svojej domovine,+ to+, o čom sme počuli, že sa stalo v Kafarnaume+.‘“
24 Ale povedal: „Pravdivo vám hovorím, že žiadneho proroka neprijímajú v jeho domovine.
25 Hovorím vám pravdu: Napríklad v Izraeli bolo v Eliášových dňoch mnoho vdov, keď bolo tri roky a šesť mesiacov zatvorené nebo, takže v celej krajine nastal veľký hlad,+
26 ale Eliáš nebol poslaný k žiadnej z tých [žien], iba k vdove do Carefatu+ v sidonskej krajine.
27 V Izraeli bolo tiež mnoho malomocných v dobe proroka Elizea, ale ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Naaman.“+
28 Všetci, ktorí to v synagóge počuli, boli naplnení hnevom,+
29 vstali a hnali ho za mesto a doviedli ho k zrázu vrchu, na ktorom bolo postavené ich mesto, aby ho zhodili strmhlav dolu.+
30 Ale prešiel ich stredom a išiel svojou cestou.+
31 Odišiel do galilejského mesta Kafarnaum.+ A vyučoval ich v sabate
32 a žasli nad jeho spôsobom vyučovania;+ lebo jeho reč mala moc.+
33 V synagóge bol človek, ktorý bol posadnutý duchom,+ nečistým démonom, a kričal silným hlasom:
34 „Ach, čo máme s tebou,+ Ježiš, ty Nazaretský+? Prišiel si nás zničiť? Viem+ presne, kto si: Boží Svätý.“+
35 Ale Ježiš ho pokáral a povedal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Keď teda démon vrhol toho človeka doprostred nich, vyšiel z neho bez toho, aby mu ublížil.+
36 Všetci nad tým užasli, rozprávali sa medzi sebou a hovorili: „Čo je to za reč, keď prikazuje s mocou a silou nečistým duchom, a oni vychádzajú?“+
37 Tak sa o ňom šírila správa do všetkých kútov po celom okolí.+
38 Keď vyšiel zo synagógy, vošiel do Šimonovho domu. Šimonovu svokru trápila vysoká horúčka a oni ho prosili za ňu.+
39 Sklonil sa preto nad ňou, pokáral horúčku,+ a opustila ju. Ihneď vstala a obsluhovala ich.+
40 Keď zapadlo slnko, všetci, ktorí mali chorých s rôznymi neduhmi, mu ich prinášali. Uzdravoval ich tým, že kládol ruky na každého z nich.+
41 A z mnohých vychádzali démoni,+ kričali a hovorili: „Ty si Boží Syn+.“ Ale ich pokáral a nedovoľoval im hovoriť,+ lebo vedeli o ňom,+ že je Kristus.+
42 Keď však nastal deň, vyšiel a odobral sa na osamelé miesto.+ Ale zástupy ho hľadali a prišli až tam, kde bol, a pokúšali sa ho zadržať, aby neodišiel od nich.
43 Povedal im však: „Musím oznamovať dobré posolstvo o Božom kráľovstve aj iným mestám, lebo nato som bol poslaný.“+
44 Preto zvestoval ďalej v judských synagógach.+
