Lukáš 5:1–39
5 Raz, keď sa naňho tlačil zástup počúvajúc Božie slovo, stál pri Genezaretskom jazere.+
2 A videl dva člny pri brehu jazera; rybári z nich však vystúpili a prali siete.+
3 Len čo vstúpil do jedného z člnov, ktorý bol Šimonov, poprosil ho, aby odrazil kúsok od brehu. Potom si sadol a z člna+ vyučoval zástupy.
4 Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zájdi na hlbinu a spusťte siete na lov.“+
5 Ale Šimon mu odpovedal a riekol: „Učiteľ, celú noc sme sa lopotili a nič sme nechytili,+ ale na tvoj príkaz spustím siete.“
6 Keď to teda urobili, chytili veľké množstvo rýb, až sa im trhali siete.
7 Preto zakývali na svojich druhov v druhom člne, aby prišli a pomohli im;+ a prišli a naplnili oba člny, až sa potápali.
8 Keď to videl Šimon Peter+, padol k Ježišovým kolenám a povedal: „Odíď odo mňa, lebo som hriešny muž, Pane.“+
9 Pri tomto rybolove ho totiž premohol úžas a všetkých s ním
10 a takisto aj Zebedeových synov Jakuba a Jána,+ ktorí boli Šimonovými podielnikmi. Ježiš však povedal Šimonovi: „Prestaň sa báť. Odteraz budeš loviť živých ľudí.“+
11 Vrátili sa teda s člnmi k brehu a všetko opustili a nasledovali ho.+
12 Inokedy, keď bol v jednom z tých miest, hľa, muž plný malomocenstva! Keď zbadal Ježiša, padol na tvár a prosil ho slovami: „Pane, keby si len chcel, môžeš ma očistiť.“+
13 A tak vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem. Buď očistený.“ A ihneď zmizlo z neho malomocenstvo.+
14 A prikázal tomu mužovi, aby o tom nikomu nehovoril:+ „Ale choď a ukáž sa kňazovi+ a obetuj za svoje očistenie,+ tak ako nariadil Mojžiš, im na svedectvo.“+
15 Ale slovo o ňom sa stále viac šírilo a schádzali sa veľké zástupy, aby počúvali a boli uzdravovaní zo svojich chorôb.+
16 Býval však v ústraní na púšťach a modlil sa.+
17 V jednom z tých dní vyučoval a sedeli tam farizeji a učitelia zákona, ktorí prišli z každej galilejskej a judskej dediny a Jeruzalema. A Jehovova moc bola s ním, aby uzdravoval.+
18 A hľa, muži niesli na lôžku ochrnutého človeka a hľadali spôsob, ako ho vniesť dnu a položiť ho pred neho.+
19 Keďže pre zástup nenašli spôsob, ako ho vniesť dnu, vystúpili na strechu a krytinou ho spustili na malom lôžku medzi ľudí pred Ježiša.+
20 A keď uvidel ich vieru, povedal: „Človeče, tvoje hriechy sú ti odpustené.“+
21 Nato začali znalci Písma a farizeji uvažovať a hovoriť: „Kto je to, že hovorí rúhavo?+ Kto môže odpustiť hriechy okrem samého Boha?“+
22 Ale Ježiš, ktorý rozpoznal ich uvažovanie, im odpovedal a riekol: „O čom uvažujete vo svojich srdciach?+
23 Čo je ľahšie povedať: ‚Odpustené sú ti tvoje hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď‘?+
24 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi právomoc odpúšťať hriechy –“ povedal ochrnutému mužovi: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si malé lôžko a choď domov.“+
25 A hneď pred nimi vstal, vzal si to, na čom ležal, odišiel domov a oslavoval Boha.+
26 Všetkých do jedného sa zmocnilo nadšenie+, oslavovali Boha a boli naplnení strachom a hovorili: „Dnes sme videli nezvyčajné veci.“+
27 Potom vyšiel a zbadal vyberača daní menom Lévi, ako sedí v daňovom úrade, a povedal mu: „Buď mojím nasledovníkom.“+
28 Vstal, nechal všetko+ a nasledoval ho.
29 Lévi mu tiež pripravil veľkú hostinu na privítanie v svojom dome. A bol tam veľký zástup vyberačov daní a iných, ktorí s nimi spočívali pri jedle.+
30 Na to farizeji a znalci Písma reptali pred jeho učeníkmi a hovorili: „Ako to, že jete a pijete s vyberačmi daní a hriešnikmi?“+
31 Ježiš im odpovedal a riekol: „Zdraví nepotrebujú lekára,+ ale chorí.+
32 Neprišiel som volať k pokániu spravodlivých, ale hriešnikov.“+
33 Povedali mu: „Jánovi učeníci sa pravidelne postia a prinášajú pokorné prosby a to isté robia tí z farizejov, ale tvoji jedia a pijú.“+
34 Ježiš im povedal: „Či môžete prinútiť priateľov ženícha, aby sa postili, pokiaľ je ženích s nimi?+
35 Prídu však dni, keď bude ženích+ vzatý od nich;+ potom sa budú postiť v tých dňoch.“+
36 Ďalej im predložil podobenstvo: „Nikto nestrihá záplatu z nového vrchného odevu a neprišíva ju na starý vrchný odev; lebo ak to urobí, nová záplata sa odtrhne, a záplata z nového odevu ani nepristane k starému.+
37 Nikto ani nenalieva nové víno do starých vínnych kožíc; ale ak to urobí, nové víno roztrhne vínne kožice+ a vyleje sa a vínne kožice sa zničia.+
38 Ale nové víno sa musí naliať do nových vínnych kožíc.
39 Nikto, kto pil staré víno, nechce nové, lebo hovorí: ‚Staré+ je jemné.‘“
