Lukáš 6:1–49
6 Raz v sabate sa stalo, že prechádzal obilnými poliami a jeho učeníci trhali+ a jedli klasy, ktoré mrvili rukami.+
2 Na to niektorí farizeji povedali: „Prečo robíte v sabate to, čo nie je zákonné?“+
3 Ale Ježiš im odpovedal a riekol: „Nikdy ste nečítali o tom, čo urobil Dávid+, keď on a muži, ktorí boli s ním, vyhladli?+
4 Ako vošiel do Božieho domu, prijal chleby predloženia+ a jedol a dal aj tým, ktorí boli s ním, čo nie je zákonné jesť nikomu okrem kňazov?“+
5 A povedal im: „Syn človeka je Pánom sabatu.“+
6 V inom sabate+ vstúpil do synagógy a vyučoval. A bol tam človek, ktorý mal uschnutú pravú ruku.+
7 Znalci Písma a farizeji ho pozorne sledovali+, či bude uzdravovať v sabate, aby našli niečo, z čoho by ho obžalovali.+
8 Hoci poznal ich úvahy,+ povedal mužovi s uschnutou rukou: „Vstaň a postav sa do prostriedku.“ A vstal a postavil sa.+
9 Potom im Ježiš povedal: „Pýtam sa vás: Je zákonné v sabate dobre robiť+ a či škodiť, zachrániť alebo zničiť dušu?“+
10 A keď sa rozhliadol po všetkých, povedal tomu človeku: „Vystri ruku.“ Urobil to a jeho ruka bola uzdravená.+
11 Boli však naplnení šialenstvom a rozprávali sa medzi sebou, čo by mohli urobiť Ježišovi.+
12 V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa+ a zotrval celú noc v modlitbe k Bohu.+
13 Ale keď nastal deň, zavolal si učeníkov a vybral z nich dvanástich, ktorých aj nazval apoštolmi:+
14 Šimona, ktorého tiež pomenoval Peter,+ a jeho brata Andreja, Jakuba a Jána+, Filipa+ a Bartolomeja,
15 Matúša a Tomáša+ a Jakuba, Alfeovho [syna], a Šimona, ktorý sa nazýva „horlivec“,+
16 a Judáša, Jakubovho [syna], a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom.+
17 A zišiel s nimi dolu a postavil sa na rovnom mieste. Bol tam veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudí+ z celej Judey a Jeruzalema a z týrskeho a sidonského prímoria, ktorí prišli, aby si ho vypočuli a boli uzdravení zo svojich chorôb.+
18 Dokonca aj tí, ktorých znepokojovali nečistí duchovia, boli uzdravení.
19 A celý zástup sa snažil dotknúť+ sa ho, lebo z neho vychádzala sila+ a uzdravovala všetkých.
20 A zodvihol oči k svojim učeníkom a hovoril:+
„Šťastní ste vy, chudobní,+ lebo vaše je Božie kráľovstvo.
21 Šťastní ste vy, ktorí teraz hladujete,+ lebo budete nasýtení.+
Šťastní ste vy, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.+
22 Šťastní ste, keď vás ľudia nenávidia+ a keď vás vylučujú a hania vás a zavrhujú+ vaše meno ako zlé kvôli Synovi človeka.
23 Radujte sa v ten deň a poskakujte, lebo, hľa, vaša veľká odmena je v nebi, lebo to isté robievali ich predkovia prorokom.+
24 Ale beda vám, bohatí,+ lebo už máte svoju plnú útechu.+
25 Beda vám, ktorí ste teraz sýti, lebo budete hladovať.+
Beda, ktorí sa teraz smejete, lebo budete smútiť a plakať.+
26 Beda, keď o vás všetci ľudia dobre hovoria, lebo práve to robili ich predkovia falošným prorokom.+
27 Ale vám, ktorí počúvate, hovorím: Naďalej milujte svojich nepriateľov,+ robte dobro tým,+ čo vás nenávidia,
28 žehnajte tých, čo vás preklínajú, modlite sa za tých, čo vás urážajú.+
29 Tomu, kto ťa udrie po jednom líci,+ nastav tiež druhé. A tomu, kto ti berie vrchný odev,+ neodopri ani spodný odev.
30 Dávaj každému, kto ťa prosí,+ a od toho, kto ti berie veci, nepožaduj [ich] späť.
31 A ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im.+
32 A ak milujete tých, čo vás milujú, akú máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú.+
33 A ak robíte dobro tým, ktorí robia dobro vám, skutočne, akú máte zásluhu? Aj hriešnici robia to isté.+
34 A ak požičiavate [bez úroku] tým,+ od ktorých dúfate, že dostanete, akú máte zásluhu? Aj hriešnici požičiavajú [bez úroku] hriešnikom, aby práve toľko dostali späť.+
35 Naopak, naďalej milujte svojich nepriateľov a robte dobro a požičiavajte [bez úroku]+ a nedúfajte, že dostanete niečo späť. A vaša odmena bude veľká a budete synmi Najvyššieho,+ lebo je láskavý+ k nevďačným a zlým.
36 Staňte sa milosrdnými, ako je milosrdný váš Otec.+
37 Navyše, prestaňte súdiť a určite nebudete súdení;+ prestaňte odsudzovať a určite nebudete odsúdení. Ustavične oslobodzujte a budete oslobodení.+
38 Dávajte a ľudia budú dávať vám.+ Budú vám sypať do lona znamenitú mieru, natlačenú, utrasenú a pretekajúcu. Totiž akou mierou meriate vy, takou budú na odplatu merať vám.“+
39 Potom im povedal aj podobenstvo: „Či môže slepý viesť slepého? Nespadnú obaja do jamy?+
40 Žiak nie je nad svojho učiteľa, ale každý, kto je dokonale vyučený, bude ako jeho učiteľ.+
41 Teda prečo sa pozeráš na slamku, ktorá je v oku tvojho brata, ale nepozoruješ trám, ktorý je v tvojom vlastnom oku?+
42 Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Brat, dovoľ mi, aby som vybral slamku, ktorá je v tvojom oku,‘ zatiaľ čo sám nehľadíš na trám, ktorý je v tvojom oku?+ Pokrytec! Vyber najprv trám z vlastného oka+ a potom jasne uvidíš, ako vybrať slamku, ktorá je v oku tvojho brata.+
43 Totiž znamenitý strom nenesie skazené ovocie, ani skazený strom nenesie znamenité ovocie.+
44 Veď každý strom sa pozná podľa vlastného ovocia.+ Napríklad figy sa neoberajú z tŕnia, ani hrozno sa nereže z tŕnistého kra.+
45 Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu+ svojho srdca, ale zlý človek vynáša zlé zo svojho zlého [pokladu], lebo z hojnosti srdca hovoria jeho ústa.+
46 Teda prečo ma nazývate ‚Pane! Pane!‘, ale nerobíte to, čo hovorím?+
47 Ukážem vám, komu je podobný každý, kto prichádza ku mne a počuje moje slová a koná ich:+
48 Je ako človek, ktorý staval dom, kopal a šiel do hĺbky a položil základ na skalný masív. Keď potom nastala záplava+, privalila sa na ten dom rieka, ale nebola dosť silná, aby ním otriasla, lebo bol dobre postavený.+
49 Na druhej strane ten, kto počuje a nekoná,+ je ako človek, ktorý postavil dom na zemi bez základu. Privalila sa naň rieka a hneď sa zrútil a skaza+ toho domu bola veľká.“+
