Lukáš 7:1–50
7 Keď dokončil celú svoju reč pred počúvajúcim ľudom, vošiel do Kafarnaumu.+
2 Otrok nejakého dôstojníka, ktorý mu bol drahý, bol chorý a skonával.+
3 Keď počul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a zachránil jeho otroka.
4 Potom tí, čo prišli k Ježišovi, s vážnosťou a naliehavo ho prosili hovoriac: „Je hoden toho, aby si to preňho urobil,
5 lebo miluje náš národ+ a postavil nám synagógu.“
6 Ježiš teda vyšiel s nimi. Ale keď bol neďaleko domu, dôstojník už poslal priateľov, aby mu povedali: „Pane, neobťažuj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.+
7 Preto som sa nepovažoval za hodného, aby som prišiel k tebe. Ale povedz slovo a nech je môj služobník uzdravený.
8 Veď aj ja som človek podriadený moci a mám pod sebou vojakov a poviem jednému: ‚Choď!‘ a on ide, a inému: ‚Poď!‘ a on príde, a svojmu otrokovi: ‚Urob toto!‘ a on to urobí.“+
9 Keď to Ježiš počul, zadivil sa, obrátil sa k zástupu, ktorý ho nasledoval, a povedal: „Hovorím vám: Dokonca ani v Izraeli som nenašiel takú veľkú vieru.“+
10 A keď prišli späť do domu tí, čo boli poslaní, našli otroka zdravého.+
11 Zanedlho išiel do mesta nazvaného Nain a jeho učeníci a veľký zástup šiel s ním.
12 Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho+, jednosplodeného+ syna svojej matky. Okrem toho bola vdova. A bol s ňou značný zástup z mesta.
13 A keď ju Pán zazrel, bol pohnutý ľútosťou+ k nej a povedal jej: „Prestaň plakať.“+
14 Nato pristúpil a dotkol sa már a nosiči sa zastavili a povedal: „Mládenec, hovorím ti: Vstaň!“+
15 A mŕtvy sa posadil a začal hovoriť, a on ho dal matke.+
16 Všetkých sa zmocnila bázeň+ a oslavovali Boha a hovorili: „Spomedzi nás vyšiel veľký prorok+“ a „Boh obrátil svoju pozornosť na svoj ľud.“+
17 A toto posolstvo o ňom sa rozšírilo po celej Judei a po celom okolí.
18 Jánovi učeníci oznámili [Jánovi] všetky tie veci.+
19 Vtedy si Ján zavolal dvoch zo svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi, aby povedali: „Si ten Prichádzajúci, alebo máme očakávať iného?“+
20 Keď prišli muži k nemu, riekli: „Ján Krstiteľ nás poslal k tebe, aby sme povedali: ‚Si ten Prichádzajúci, alebo máme očakávať iného?‘“
21 V tú hodinu uzdravil mnohých z chorôb+ a ťažkých neduhov a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak.
22 Preto odpovedal a riekol tým [dvom]: „Choďte,+ oznámte Jánovi to, čo ste videli a počuli: Slepí+ dostávajú zrak, chromí chodia, malomocní sú očisťovaní a hluchí počujú, mŕtvi sú kriesení, chudobným sa rozpráva dobré posolstvo.+
23 Šťastný je ten, kto sa na mne nepotkýna.“+
24 Keď Jánovi posli odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: „Na čo ste sa vyšli pozerať do pustatiny? Na trstinu zmietanú vetrom?+
25 Čo ste teda vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemného vrchného odevu?+ Lebo tí v nádhernom obleku žijúci v prepychu sú v kráľovských domoch.+
26 Čo ste teda vlastne vyšli vidieť? Proroka?+ Áno, hovorím vám, omnoho viac ako proroka.+
27 Toto je ten, o ktorom je napísané: ‚Hľa, vysielam svojho posla pred tvojou tvárou,+ ktorý ti pripraví cestu pred tebou.‘+
28 Hovorím vám: Medzi narodenými zo žien niet väčšieho+, ako je Ján, ale ten, ktorý je menší v Božom kráľovstve, je väčší ako on.“+
29 (A všetci ľudia a vyberači daní, ktorí boli pokrstení Jánovým krstom,+ vyhlasovali Boha za spravodlivého+, keď [to] počuli.
30 Ale farizeji a zbehlí v Zákone ním neboli pokrstení a nedbali na Božiu radu+.)
31 „Ku komu prirovnám ľudí tohto pokolenia a komu sa podobajú?+
32 Sú ako malé deti sediace na trhovisku a jedny na druhé volajú a hovoria: ‚Hrali sme vám na flaute, ale vy ste netancovali; nariekali sme, ale neplakali ste.‘+
33 Podobne prišiel Ján Krstiteľ a nejedol chlieb, ani nepil víno, a hovoríte: ‚Má démona.‘+
34 Syn človeka prišiel a jedol a pil, a hovoríte: ‚Hľa, nenásytný človek a oddaný pitiu vína, priateľ vyberačov daní a hriešnikov!‘+
35 Predsa však múdrosť+ dokáže, že je spravodlivá, všetkými svojimi deťmi.“+
36 Ktorýsi z farizejov ho prosil, aby s ním jedol. Preto vošiel do farizejovho domu+ a spočinul pri stole.
37 A hľa, žena, ktorá bola známa v meste ako hriešnica, sa dozvedela, že je vo farizejovom dome, a priniesla alabastrovú nádobu+ s vonným olejom.
38 Stala si zaňho k jeho nohám, plakala a začala máčať jeho nohy slzami a utierala ich vlastnými vlasmi. Nežne bozkávala jeho nohy a natierala ich vonným olejom.
39 Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si: „Keby to bol prorok,+ vedel by, kto a aká je to žena, ktorá sa ho dotýka, že je hriešnica.“+
40 Ježiš mu však odpovedajúc riekol: „Šimon, mám ti čosi povedať.“ Riekol: „Učiteľ, povedz!“
41 „Dvaja muži boli dlžníkmi nejakého veriteľa. Jeden bol dlžný päťsto denárov,+ ale druhý päťdesiat.
42 Keď nemali čím zaplatiť, ochotne im obom odpustil.+ Teda ktorý z nich ho bude viac milovať?“
43 Šimon odpovedal a riekol: „Predpokladám, že ten, ktorému ochotne odpustil viac.“ Povedal mu: „Usúdil si správne.“
44 Nato sa obrátil k žene a povedal Šimonovi: „Vidíš túto ženu? Vstúpil som do tvojho domu; ty si mi nedal vodu na nohy.+ Ale táto žena mi máčala nohy svojimi slzami a utrela ich svojimi vlasmi.
45 Ty si ma nepobozkal+, ale táto žena od hodiny, keď som vošiel, neprestala nežne bozkávať moje nohy.
46 Ty si mi nenatrel hlavu olejom,+ ale táto žena mi natrela nohy vonným olejom.
47 Preto ti hovorím, že jej hriechy, hoci ich je mnoho, sú odpustené,+ lebo veľmi milovala; ale komu je málo odpustené, málo miluje.“
48 Potom jej povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“+
49 Na to tí, čo s ním spočívali pri stole, si začali hovoriť: „Kto je to, že dokonca odpúšťa hriechy?“+
50 Ale žene povedal: „Tvoja viera ťa zachránila;+ choď v pokoji.“+
