Lukáš 8:1–56
8 Čoskoro potom išiel a chodil z mesta do mesta a z dediny do dediny, hlásal a zvestoval dobré posolstvo o Božom kráľovstve.+ A dvanásti boli s ním
2 a nejaké ženy+, ktoré boli uzdravené od zlých duchov a chorôb, Mária nazývaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov,+
3 a Joana,+ žena Chuzu, Herodesovho poverenca, a Zuzana a mnoho iných žien, ktoré im slúžili zo svojho majetku.
4 Keď sa zhromaždil veľký zástup spolu s tými, čo prichádzali k nemu z jedného mesta po druhom, rozprával v podobenstve:+
5 „Vyšiel rozsievač siať semeno. Ako rozsieval, niektoré padlo popri ceste a bolo pošliapané a vyzobali ho nebeskí vtáci.+
6 Iné padlo na skalný masív, a keď vyklíčilo, uschlo, lebo nemalo vlahu.+
7 A iné padlo medzi tŕnie a tŕnie, ktoré vyrástlo s ním, ho udusilo.+
8 A zase ďalšie padlo na dobrú pôdu, a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu.“+ Keď to dopovedal, zvolal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“+
9 Ale jeho učeníci sa ho vypytovali, čo by mohlo znamenať to podobenstvo.+
10 Povedal: „Vám je dané porozumieť svätým tajomstvám Božieho kráľovstva, ale pre ostatných je to v podobenstvách,+ aby pozerajúc hľadeli márne a počúvajúc nepochopili význam.+
11 Podobenstvo+ znamená toto: Semeno je Božie slovo.+
12 Tí popri ceste sú tí, ktorí počuli,+ potom prichádza Diabol+ a odníma slovo z ich srdca, aby neuverili a neboli zachránení.+
13 Tí na skalnom masíve sú tí, ktorí prijímajú slovo s radosťou, keď ho počúvajú, ale nemajú nijaký koreň; nejaký čas veria, ale v čase skúšky odpadávajú.+
14 To, čo padlo medzi tŕnie, sú tí, ktorí počuli, ale úzkostlivé starosti a bohatstvo a rozkoše+ tohto života ich pohlcujú, takže sú úplne zadusení a nič neprivedú k dokonalosti.+
15 Čo sa týka toho na znamenitej pôde, to sú tí, ktorí počuli slovo znamenitým a dobrým srdcom,+ uchovávajú ho a vytrvalo prinášajú úrodu.+
16 Nikto, keď rozsvieti lampu, ju neprikryje nádobou, alebo ju nepoloží pod posteľ, ale postaví ju na stojan, aby tí, čo vstupujú, zbadali svetlo.+
17 Veď nie je nič ukryté,+ aby sa nestalo zjavným, ani nie je nič starostlivo zatajené, aby sa nikdy nestalo známym a nikdy nevyšlo najavo.+
18 Preto dávajte pozor, ako počúvate; lebo ktokoľvek má, bude mu dané viac,+ ale ktokoľvek nemá, bude mu odňaté tiež to, o čom sa domnieva, že má.“+
19 Prišla k nemu jeho matka a bratia+, ale nemohli sa k nemu dostať pre zástup.+
20 Predsa mu však oznámili: „Tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chcú ťa vidieť.“+
21 Odpovedal im a riekol: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, ktorí počujú Božie slovo a uplatňujú ho.“+
22 V jednom z tých dní on a jeho učeníci vstúpili do člna a povedal im: „Prejdime na druhú stranu jazera.“ A odplavili sa.+
23 Ale ako sa plavili, zaspal. Na jazero sa spustila prudká víchrica, takže sa [im] naberala voda a boli v nebezpečenstve.+
24 Nakoniec išli k nemu, prebudili ho a povedali: „Učiteľ, učiteľ, hynieme!“+ Vstal a pokáral+ vietor a rozbúrenú vodu a tie utíchli a nastal pokoj.
25 Potom im povedal: „Kde je vaša viera?“ Ale dostali strach, divili sa a hovorili jeden druhému: „Kto je v skutočnosti tento, že nariaďuje aj vetrom a vode a poslúchajú ho?“+
26 A dostali sa k brehu v gerazénskej krajine, ktorá leží naproti Galilei.+
27 Keď vystúpil na zem, stretol ho nejaký muž z mesta, ktorý mal démonov. A dlhý čas nenosil oblek a nezdržiaval sa v dome, ale medzi hrobkami.+
28 Keď zbadal Ježiša, vykríkol, padol pred ním a silným hlasom zvolal: „Čo mám s tebou, Ježiš, Syn Najvyššieho Boha?+ Prosím ťa, netráp ma.“+
29 (Prikazoval totiž nečistému duchu, aby z toho človeka vyšiel. Veď ho držal už dlhú dobu+ a zväzovali ho reťazami a putami na nohách a strážili, ale trhával putá a démon ho zaháňal na osamelé miesta.)
30 Ježiš sa ho spýtal: „Ako sa voláš?“ Povedal: „Légia,“ lebo vstúpilo doňho mnoho démonov.+
31 Úpenlivo ho prosili,+ aby im nenariaďoval odísť do priepasti+.
32 A na vrchu sa páslo veľké stádo svíň+; úpenlivo ho preto prosili, aby im dovolil vstúpiť do nich.+ A dovolil im to.
33 Vtedy vyšli démoni z toho človeka, vstúpili do svíň a stádo sa vrhlo úbočím do jazera a utopilo sa.+
34 Keď pastieri videli, čo sa stalo, utiekli a oznámili to v meste a na vidieku.+
35 Vtedy vyšli ľudia, aby videli, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a našli človeka, z ktorého vyšli démoni, oblečeného a so zdravou mysľou, ako sedí pri Ježišových nohách, a dostali strach.+
36 Tí, čo to videli, im oznámili, ako bol démonom posadnutý uzdravený.+
37 Celé množstvo z gerazénskeho okolia ho preto prosilo, aby odišiel od nich, lebo ich prepadol veľký strach.+ Vstúpil do člna a odvrátil sa.
38 Ale muž, z ktorého vyšli démoni, chcel zostať s ním; on ho však prepustil hovoriac:+
39 „Vráť sa domov a rozprávaj, čo urobil pre teba Boh.“+ Preto odišiel a po celom meste rozhlasoval, čo urobil preňho Ježiš.+
40 Keď sa Ježiš vrátil, zástup ho prijal láskavo, lebo ho všetci očakávali.+
41 Tu prišiel muž menom Jairus a ten bol predstaveným synagógy. A padol k Ježišovým nohám a úpenlivo prosil, aby vstúpil do jeho domu,+
42 lebo mal jednosplodenú, asi dvanásťročnú dcéru a tá umierala.+
Ako išiel, zástupy sa tlačili naňho.+
43 A žena postihnutá dvanásť rokov krvotokom+, ktorú nemohol nikto vyliečiť,+
44 sa priblížila zozadu a dotkla sa obruby+ jeho vrchného odevu,+ a jej krvotok sa okamžite zastavil.+
45 Ježiš preto povedal: „Kto sa ma to dotkol?“+ Keď to všetci popierali, povedal Peter: „Učiteľ, zástupy ťa zvierajú a tlačia sa na teba.“+
46 Ježiš však povedal: „Niekto sa ma dotkol,+ lebo som spoznal, že zo mňa vyšla sila+.“
47 Keď videla žena, že neunikla pozornosti, prišla chvejúc sa, padla pred ním a prezradila pred všetkými ľuďmi príčinu, pre ktorú sa ho dotkla, a ako bola okamžite uzdravená.+
48 Ale on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila,+ choď v pokoji.“+
49 Zatiaľ čo ešte hovoril, prišiel nejaký zástupca predstaveného synagógy a povedal: „Tvoja dcéra zomrela, neobťažuj už učiteľa.“+
50 Keď to počul Ježiš, odpovedal mu: „Neboj sa, len prejavuj vieru+ a bude zachránená.“
51 Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil, aby vošiel s ním, okrem Petrovi, Jánovi a Jakubovi a otcovi a matke dievčaťa.+
52 Ale všetci plakali a bili sa pre ňu v zármutku. Povedal preto: „Neplačte,+ lebo nezomrela, ale spí.“+
53 Nato sa mu začali opovržlivo vysmievať, lebo vedeli, že zomrela.+
54 Ale on ju vzal za ruku, zvolal a riekol: „Dievča, vstaň!“+
55 A navrátil sa jej duch+ a okamžite vstala+ a nariadil, aby jej dali niečo jesť.+
56 Jej rodičia boli celí bez seba; ale poučil ich, aby nikomu nehovorili, čo sa stalo.+
