Lukáš 9:1–62

9  Potom zavolal tých dvanástich a dal im moc a právomoc nad všetkými démonmi a aby uzdravovali choroby.+  A tak ich vyslal, aby zvestovali Božie kráľovstvo a uzdravovali,  a povedal im: „Neberte si na cestu nič, ani palicu, ani vak s jedlom, ani chlieb, ani strieborné peniaze; ani si neberte dva spodné odevy.+  Ale kdekoľvek vstúpite do domu, zostaňte tam, až kým neodídete.+  A kdekoľvek vás neprijmú, keď budete z toho mesta odchádzať,+ straste prach zo svojich nôh na svedectvo proti nim.“+  Potom vyšli a prechádzali územím z dediny do dediny, oznamovali dobré posolstvo a všade uzdravovali.+  Oblastný vládca Herodes počul o všetkom, čo sa deje, a bol vo veľkých rozpakoch, lebo niektorí hovorili, že bol Ján vzkriesený z mŕtvych,+  ale iní, že sa zjavil Eliáš, a ďalší, že vstal niekto z dávnych prorokov.  Herodes povedal: „Jána som sťal.+ Kto je teda ten, o ktorom toho toľko počujem?“ Preto sa ho snažil+ uvidieť. 10  A keď sa apoštoli vrátili, rozprávali mu, čo urobili.+ Vzal ich teda so sebou a odobral sa do ústrania+ do mesta nazvaného Betsaida. 11  Ale keď sa to dozvedeli zástupy, nasledovali ho. A prijímal ich láskavo a hovoril im o Božom kráľovstve+ a uzdravoval tých, ktorí potrebovali uzdravenie.+ 12  Potom sa začal deň chýliť [ku koncu]. Dvanásti pristúpili a povedali mu: „Prepusť zástup, aby išli do dedín a okolitej krajiny a zaobstarali si nocľah a potravu, lebo tu vonku sme na osamelom mieste.“+ 13  Povedal im však: „Vy im dajte niečo na jedenie.“+ Povedali: „Nemáme nič viac, iba päť chlebov a dve ryby,+ len ak sami pôjdeme a kúpime potraviny pre všetkých týchto ľudí.“+ 14  Bolo ich v skutočnosti okolo päťtisíc mužov.+ Ale on povedal svojim učeníkom: „Nech sa rozložia ako pri jedle, v skupinách, každá asi po päťdesiatich.“+ 15  A urobili to a všetkých ich povzbudil, aby sa rozložili. 16  Potom vzal päť chlebov a dve ryby, vzhliadol k nebu, požehnal ich, lámal a dával učeníkom, aby ich predkladali zástupu.+ 17  Tak všetci jedli a nasýtili sa, a to, čo im zostalo, sa zobralo, dvanásť košov úlomkov.+ 18  Keď sa neskôr sám modlil, zišli sa k nemu učeníci a on sa ich spýtal a povedal: „Čo hovoria zástupy, kto som?“+ 19  Odpovedajúc riekli: „Ján Krstiteľ, ale iní Eliáš, a ďalší, že vstal jeden z dávnych prorokov.“+ 20  Potom im povedal: „Čo však hovoríte vy, kto som?“ Peter odpovedal a riekol:+ „Boží Kristus+.“ 21  Potom ich vo vážnom rozhovore poučil, aby o tom s nikým nehovorili,+ 22  ale povedal: „Syn človeka musí podstúpiť mnoho utrpení a musí byť zavrhnutý staršími a hlavnými kňazmi a znalcami Písma a byť zabitý+ a na tretí deň vzkriesený.“+ 23  Potom všetkým hovoril: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba+ a berie deň čo deň svoj mučenícky kôl a ustavične ma nasleduje.+ 24  Lebo ktokoľvek chce zachrániť svoju dušu, stratí ju, ale ktokoľvek stráca svoju dušu kvôli mne, ten ju zachráni.+ 25  Naozaj, čo osoží človeku, hoc získa aj celý svet, ale stratí sám seba alebo utrpí škodu?+ 26  Lebo ktokoľvek sa hanbí za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v svojej sláve a v [sláve] Otca a svätých anjelov.+ 27  Ale pravdivo vám hovorím: Niektorí z tých, čo tu stoja, vôbec neokúsia smrť, kým najprv neuvidia Božie kráľovstvo.“+ 28  Skutočne, asi osem dní po týchto slovách vzal Petra a Jána a Jakuba so sebou a vystúpili na vrch modliť sa.+ 29  A keď sa modlil, vzhľad+ jeho tváre sa zmenil a jeho odev sa belostne trblietal.+ 30  A hľa, rozprávali sa s ním dvaja muži, boli to Mojžiš a Eliáš.+ 31  Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme.+ 32  Petra a tých s ním premáhal spánok, ale keď sa celkom prebudili, uvideli jeho slávu+ a tých dvoch mužov, ktorí stáli pri ňom. 33  A keď sa títo od neho oddeľovali, Peter povedal Ježišovi: „Učiteľ, je to vynikajúce, že sme tu, postavme teda tri stany, jeden pre teba a jeden pre Mojžiša a jeden pre Eliáša,“ bez toho, aby si uvedomoval, čo hovorí.+ 34  Ale keď to hovoril, vytvoril sa oblak a zatienil ich. Keď vstúpili do oblaku, dostali strach.+ 35  A z oblaku vyšiel hlas+ a povedal: „Toto je môj Syn, ten, ktorého som vyvolil.+ Počúvajte ho.“+ 36  A keď sa ozval hlas, našli Ježiša samého.+ Boli však ticho a nikomu v tých dňoch neoznámili, čo videli.+ 37  Keď nasledujúci deň zišli z vrchu, stretol ho veľký zástup.+ 38  A hľa, zo zástupu zvolal nejaký muž a povedal: „Učiteľ, prosím ťa, pozri sa na môjho syna, lebo je to môj jednosplodený,+ 39  a hľa, chytá ho duch+, a on náhle vykrikuje a zachvacujú ho kŕče s penou, a keď ho doráňa, ťažko z neho vychádza. 40  A prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli.“+ 41  Ježiš odpovedal a riekol: „Ó, neveriace a prevrátené pokolenie,+ ako dlho musím byť s vami a znášať vás? Priveď sem svojho syna.“+ 42  Dokonca keď sa približoval, démon ho zrazil na zem a zmietal ho v kŕčoch. Ježiš však nečistého ducha pokáral a chlapca uzdravil a odovzdal ho jeho otcovi.+ 43  Všetci žasli nad vznešenou Božou mocou+. Keď sa všetci divili všetkému, čo robil, povedal svojim učeníkom: 44  „Počúvajte a zapamätajte si tieto slová, lebo Syn človeka má byť vydaný do rúk ľudí.“+ 45  Ale stále nerozumeli tomuto výroku. V skutočnosti to bolo pred nimi skryté, aby to nepochopili, a obávali sa ho spýtať na ten výrok.+ 46  Potom začali medzi sebou uvažovať, kto by bol z nich najväčší.+ 47  Ježiš, ktorý poznal úvahy ich sŕdc, vzal malé dieťa, postavil ho vedľa seba+ 48  a povedal im: „Ktokoľvek prijíma toto malé dieťa na základe môjho mena, prijíma [aj] mňa, a ktokoľvek prijíma mňa, prijíma [aj] toho, ktorý ma poslal.+ Veď ten, kto sa správa ako menší medzi vami všetkými,+ ten je veľký.“+ 49  Ján odpovedal a riekol: „Učiteľ, videli sme istého muža vyháňať démonov tým, že používal tvoje meno,+ a snažili sme sa mu brániť+, pretože [ťa] nenasleduje s nami.“+ 50  Ale Ježiš mu odpovedal: „Nepokúšajte sa [mu] brániť, lebo ten, kto nie je proti vám, je s vami.“+ 51  Keď sa naplňovali jeho dni, aby bol vzatý hore,+ pevne sa upriamil na to, aby išiel do Jeruzalema. 52  Preto poslal pred sebou poslov; a išli a vstúpili do jednej samaritánskej+ dediny, aby urobili preňho prípravu. 53  Ale neprijali ho, lebo sa upriamil na to, aby išiel do Jeruzalema.+ 54  Keď to videli učeníci Jakub a Ján+, povedali: „Pane, chceš, aby sme povedali ohňu+ nech zostúpi z neba a vyhladí ich?“ 55  Ale on sa obrátil a pokáral ich. 56  Preto išli do inej dediny. 57  Keď išli po ceste, niekto mu povedal: „Budem ťa nasledovať, nech pôjdeš kamkoľvek.“+ 58  A Ježiš mu povedal: „Líšky majú brlohy a nebeskí vtáci majú hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by zložil hlavu.“+ 59  Potom povedal inému: „Buď mojím nasledovníkom.“ Ten povedal: „Dovoľ mi najprv, aby som odišiel a pochoval svojho otca.“+ 60  Ale on mu povedal: „Nech mŕtvi+ pochovávajú svojich mŕtvych, ale ty choď a široko-ďaleko oznamuj Božie kráľovstvo.“+ 61  A ďalší povedal: „Pane, budem ťa nasledovať, ale najprv mi dovoľ, aby som sa rozlúčil so svojou domácnosťou.“+ 62  Ježiš mu povedal: „Žiaden, kto položil ruku na pluh+ a obzerá sa naspäť,+ nie je súci pre Božie kráľovstvo.“

Poznámky pod čiarou