Matúš 15:1–39
15 Potom prišli k Ježišovi farizeji a znalci Písma z Jeruzalema+ a povedali:
2 „Prečo tvoji učeníci prestupujú tradíciu mužov predošlých čias? Napríklad si neumývajú ruky, keď idú jesť jedlo.“+
3 On im povedal: „Prečo aj vy porušujete Božie prikázanie pre svoju tradíciu?+
4 Napríklad Boh povedal: ‚Cti svojho otca a svoju matku‘+ a ‚kto zlorečí otcovi alebo matke, nech zomrie‘.+
5 Ale vy hovoríte: ‚Ten, kto povie svojmu otcovi alebo matke: „Čokoľvek mám, čím by som ti azda mohol prospieť, je dar zasvätený Bohu,“
6 ten vôbec nemusí ctiť svojho otca‘.+ A tak ste spravili Božie slovo neplatné pre svoju tradíciu.+
7 Pokrytci+, vhodne o vás prorokoval Izaiáš+, keď povedal:
8 ‚Tento ľud ma ctí svojimi perami, ale ich srdce je odo mňa ďaleko vzdialené.+
9 Nadarmo ma však uctievajú, lebo vyučujú ako náuky ľudské príkazy.‘“+
10 Potom si privolal zástup a povedal im: „Počúvajte a pochopte zmysel:+
11 Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do [jeho] úst, ale to, čo vychádza z [jeho] úst, to poškvrňuje človeka.“+
12 Potom prišli učeníci a povedali mu: „Vieš, že sa farizeji potkli, keď počuli, čo si povedal?“+
13 V odpovedi riekol: „Každá rastlina, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, bude vykorenená.+
14 Nechajte ich tak. Sú to slepí vodcovia. Ak vedie slepý slepého, obaja spadnú do jamy.“+
15 Odpovedajúc mu Peter riekol: „Objasni nám to podobenstvo.“+
16 On na to povedal: „Či ani vy ešte nerozumiete?+
17 Neuvedomujete si, že všetko, čo vchádza do úst, prechádza do čriev a vypúšťa sa do stoky?
18 Ale to, čo vychádza z úst, prichádza zo srdca, a to poškvrňuje človeka.+
19 Zo srdca prichádzajú napríklad zlé úvahy,+ vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá, rúhania.+
20 To sú veci poškvrňujúce človeka; ale brať jedlo neumytými rukami, to človeka nepoškvrňuje.“+
21 A Ježiš odišiel odtiaľ a odobral sa do okolia Týru a Sidonu.+
22 A hľa, nejaká Feníčanka+ z tých krajov vyšla a hlasno volala: „Zmiluj sa nado mnou,+ Pane, Syn Dávidov. Moja dcéra je ťažko posadnutá démonmi.“
23 Neodpovedal jej však ani slovo. Tu prišli jeho učeníci a požiadali ho: „Pošli ju preč, lebo stále volá za nami.“
24 Odpovedal takto: „Nebol som vyslaný k nikomu inému, iba k strateným ovciam domu Izraela.“+
25 Keď žena prišla, vzdávala mu poctu a hovorila: „Pane, pomôž mi!“+
26 Odpovedal: „Nie je správne vziať chlieb deťom a hodiť ho psíkom.“
27 Povedala: „Áno, Pane; ale aj psíci jedia z omrviniek, ktoré padajú zo stola ich pánov.“+
28 Vtedy jej odpovedal Ježiš a riekol: „Ó, žena, tvoja viera je veľká; nech sa ti stane, ako si praješ.“ A od tej hodiny bola jej dcéra uzdravená.+
29 Prechádzajúc odtiaľ krajinou, prišiel do blízkosti Galilejského mora,+ a keď vystúpil na vrch,+ posadil sa tam.
30 Vtedy prišli k nemu veľké zástupy, majúc so sebou chromých, zmrzačených, slepých a nemých a mnoho iných, a hádzali ich celkom k jeho nohám a on ich uzdravoval.+
31 A tak sa zástup divil, keď videli, že nemí hovoria a chromí chodia a slepí vidia, a oslavovali Boha Izraela.+
32 Ale Ježiš si zavolal k sebe svojich učeníkov a povedal:+ „Je mi ľúto+ zástupu, lebo sú so mnou už tri dni a nemajú nič na jedenie; a nechcem ich poslať preč hladných. Mohli by sa cestou vyčerpať.“
33 Ale učeníci mu povedali: „Kde dostaneme na tomto opustenom mieste toľko chlebov, aby sa nasýtil taký veľký zástup?“+
34 Na to im Ježiš povedal: „Koľko chlebov máte?“ Riekli: „Sedem a niekoľko rybiek.“
35 Keď teda dal zástupu pokyn, aby sa rozložili na zem,
36 vzal sedem chlebov a ryby a keď vzdal vďaky, lámal ich a rozdeľoval učeníkom a učeníci zase zástupom.+
37 A všetci jedli a nasýtili sa a nazbierali sedem plných potravinových košov úlomkov, čo zostali.+
38 A pritom tých, čo jedli, bolo štyritisíc mužov okrem žien a malých detí.
39 Nakoniec, keď poslal zástupy preč, vstúpil do člna a prišiel do magadanských krajov.+
