Matúš 18:1–35
18 V tú hodinu sa priblížili učeníci k Ježišovi a povedali: „Teda kto je najväčší v nebeskom kráľovstve?“+
2 Zavolal k sebe malé dieťa, postavil ho medzi nich+
3 a povedal: „Pravdivo vám hovorím: Ak sa neobrátite a nestanete sa ako malé deti,+ určite nevojdete do nebeského kráľovstva.+
4 Preto, kto sa pokorí+ ako toto malé dieťa, je najväčším v nebeskom kráľovstve;+
5 a kto prijíma jedno také malé dieťa na základe môjho mena, prijíma [aj] mňa.+
6 Kto však privádza k potknutiu jedného z týchto maličkých, ktorí veria vo mňa, pre toho je užitočnejšie, keď mu zavesia na krk mlynský kameň+, akým otáča osol, a potopia ho do šíreho, otvoreného mora.+
7 Beda svetu pre dôvody na potknutie! Pravda, dôvody na potknutie musia nevyhnutne prísť,+ ale beda človeku, od ktorého prichádza dôvod na potknutie+!
8 Teda ak ťa privádza k potknutiu tvoja ruka alebo tvoja noha, odsekni ju a odhoď od seba;+ lepšie ti je vojsť do života zmrzačený alebo chromý, ako by si mal byť s oboma rukami alebo oboma nohami uvrhnutý do večného ohňa+.
9 A ak ťa privádza k potknutiu tvoje oko, vylúp ho a odhoď od seba; lepšie ti je vojsť do života jednooký, ako by si mal byť s oboma očami uvrhnutý do ohnivej gehenny.+
10 Hľaďte, aby ste nepohrdli žiadnym z týchto maličkých; lebo vám hovorím, že ich anjeli+ v nebi stále hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je v nebi.+
11 ——
12 Čo myslíte? Ak niekto získa sto oviec a jedna z nich zablúdi,+ či nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nevydá sa hľadať tú jednu, ktorá blúdi?+
13 A ak sa mu podarí nájsť ju, skutočne, hovorím vám, že sa z nej raduje viac ako z tých deväťdesiatich deviatich, ktoré nezablúdili.+
14 Práve tak nie je prianím môjho Otca, ktorý je v nebi, aby zahynul jeden z týchto maličkých.+
15 A ak zhreší tvoj brat, choď a otvorene mu poukáž na jeho chybu medzi vami samými.+ Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata.+
16 Ale ak ťa neposlúchne, vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby každá vec bola potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov.+
17 Ak neposlúchne ich, povedz to zboru. Ak neposlúchne ani zbor, nech je pre teba ako človek z národov+ a ako vyberač dane.+
18 Pravdivo vám hovorím: Čokoľvek by ste zviazali na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek by ste rozviazali na zemi, bude rozviazané v nebi.+
19 A zase, pravdivo vám hovorím: Ak sa dvaja z vás na zemi zhodnú v niečom dôležitom, o čo by žiadali, splní sa im to od môjho Otca v nebi.+
20 Lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždia v mojom mene+, tam som uprostred nich.“+
21 Potom pristúpil Peter a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, ktorý hreší proti mne?+ Až sedem ráz?“+
22 Ježiš mu povedal: „Hovorím ti, nie až sedem ráz, ale až sedemdesiatsedem ráz.+
23 Preto bolo nebeské kráľovstvo prirovnané k človeku, kráľovi,+ ktorý chcel účtovať+ so svojimi otrokmi.
24 Keď začal účtovať, bol privedený človek, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov [=60 000 000 denárov].
25 Keďže však nemal prostriedky, aby [to] splatil, jeho pán prikázal, aby predali jeho a jeho ženu a deti a všetko, čo mal, a tak aby bolo zaplatené.+
26 Preto otrok padol a vzdával mu poctu a hovoril: ‚Maj so mnou trpezlivosť a všetko ti splatím.‘
27 Pán toho otroka, pohnutý ľútosťou, nechal ho odísť+ a zrušil jeho dlh.+
28 Ale ten otrok odišiel a našiel jedného zo svojich spoluotrokov, ktorý mu bol dlžný sto denárov;+ a chytil ho a začal ho hrdúsiť a hovoril: ‚Splať všetko, čo si dlžný.‘
29 Preto jeho spoluotrok padol a úpenlivo ho prosil a povedal: ‚Maj so mnou trpezlivosť+ a splatím ti.‘
30 Ale on nebol ochotný, odišiel a dal ho uvrhnúť do väzenia, dokiaľ nesplatí, čo bol dlžný.
31 Keď teda videli jeho spoluotroci, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili a išli a vysvetlili svojmu pánovi všetko, čo sa stalo.+
32 Potom si ho zavolal jeho pán a povedal mu: ‚Zlý otrok, ja som zrušil celý tvoj dlh, keď si ma úpenlivo prosil.
33 Či si nemal byť aj ty milosrdný+ k svojmu spoluotrokovi, ako som bol aj ja milosrdný k tebe?‘+
34 A jeho pán sa rozhneval+ a vydal ho žalárnikom, dokiaľ nesplatí všetko, čo bol dlžný.
35 Rovnako+ bude môj nebeský Otec zaobchádzať s vami, ak nebude každý zo srdca odpúšťať svojmu bratovi.“+
