Matúš 20:1–34
20 Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá človeku, hospodárovi, ktorý vyšiel zavčas rána najať robotníkov do svojej vinice.+
2 Keď sa dohodol s robotníkmi na jednom denári na deň,+ poslal ich do svojej vinice.
3 Keď vyšiel aj okolo tretej hodiny+, videl iných, ako stoja bez práce na trhovisku;+
4 a povedal im: ‚Choďte aj vy do vinice a dám vám, čo je spravodlivé.‘
5 A tak išli. Opäť vyšiel okolo šiestej+ a deviatej hodiny+ a urobil to isté.
6 Nakoniec vyšiel okolo jedenástej hodiny a našiel iných stojacich a povedal im: ‚Prečo tu stojíte celý deň bez práce?‘
7 Povedali mu: ‚Lebo nás nikto nenajal.‘ Povedal im: ‚Choďte aj vy do vinice.‘+
8 Keď nadišiel večer+, pán vinice povedal svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu+ a postupuj od posledných k prvým.‘
9 Keď prišli tí [najatí] o jedenástej hodine, každý dostal denár.
10 Potom, keď prišli tí prví, usudzovali, že dostanú viac; ale aj oni dostali zaplatené po denári.
11 Keď ho dostali, začali reptať proti hospodárovi+
12 a povedali: ‚Títo poslední vykonali prácu za jednu hodinu, a predsa si ich postavil na roveň s nami, ktorí sme niesli bremeno dňa a spaľujúcu horúčavu!‘
13 Ale on odpovedal jednému z nich a riekol: ‚Nekrivdím ti, priateľu. Či si sa so mnou nedohodol na jednom denári?+
14 Vezmi si, čo je tvoje, a choď; chcem dať tomuto poslednému to isté, čo tebe.+
15 Či azda nemám právo urobiť so svojím to, čo chcem? Alebo je tvoje oko zlé,+ lebo ja som dobrý?‘+
16 Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“+
17 Keď bol Ježiš na odchode do Jeruzalema, vzal dvanástich učeníkov+ osamote nabok a na ceste im povedal:
18 „Hľa, ideme hore do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný hlavným kňazom a znalcom Písma a odsúdia ho na smrť+
19 a vydajú ho [ľuďom z] národov, aby sa mu posmievali, aby ho bičovali a pribili na kôl,+ a na tretí deň bude vzkriesený.“+
20 Potom k nemu pristúpila matka synov Zebedeových+ so svojimi synmi, vzdala mu poctu a o niečo ho prosila.+
21 Povedal jej: „Čo chceš?“ Ona mu povedala: „Daj slovo, aby sa títo moji dvaja synovia posadili jeden po tvojej pravici a druhý po tvojej ľavici v tvojom kráľovstve.“+
22 Ježiš odpovedajúc riekol: „Vy neviete, o čo žiadate. Môžete piť pohár+, ktorý mám piť ja?“ Povedali mu: „Môžeme.“
23 On im povedal: „Skutočne budete piť môj pohár,+ ale nie je to mojou [vecou] posadiť [vás] po mojej pravici a po mojej ľavici, ale patrí to tým, pre ktorých to pripravil môj Otec.“+
24 Keď to počuli ostatní desiati, rozhorčili sa na oboch bratov.+
25 Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: „Viete, že vládcovia národov sa nad nimi vypínajú a že veľkí nad nimi vykonávajú moc.+
26 Medzi vami to tak nie je,+ ale ktokoľvek sa chce stať medzi vami veľkým, musí byť vaším služobníkom,+
27 a ktokoľvek chce byť medzi vami prvým, musí byť vaším otrokom.+
28 Práve tak Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil+ a dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých.“+
29 Keď potom vychádzali z Jericha+, nasledoval ho veľký zástup.
30 A hľa, dvaja slepí sedeli pri ceste, a keď počuli, že ide okolo Ježiš, vykríkli a hovorili: „Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“+
31 Ale zástup ich okríkol, aby mlčali; ale oni volali ešte hlasnejšie a hovorili: „Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“+
32 A tak Ježiš zastal, zavolal ich a povedal: „Čo chcete, aby som pre vás urobil?“
33 Riekli mu: „Pane, nech sa nám otvoria oči.“+
34 Pohnutý ľútosťou, dotkol sa Ježiš ich očí,+ a oni ihneď nadobudli zrak, a nasledovali ho.+
