Matúš 8:1–34
8 Keď zostúpil z vrchu, išli za ním veľké zástupy.
2 A hľa, prišiel k nemu malomocný+ a vzdával mu poctu a hovoril: „Pane, keby si len chcel, môžeš ma očistiť.“
3 A tak vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem. Buď očistený.“+ A hneď bol očistený od svojho malomocenstva.+
4 Potom mu Ježiš povedal: „Hľaď, aby si o tom nikomu nehovoril,+ ale choď, ukáž sa kňazovi+ a obetuj dar,+ ktorý ustanovil Mojžiš, im na svedectvo.“
5 Keď vošiel do Kafarnaumu,+ prišiel k nemu istý dôstojník a naliehavo ho prosil
6 hovoriac: „Pane, môj sluha leží doma ochrnutý a trpí hrozné muky.“
7 Povedal mu: „Keď tam prídem, uzdravím ho.“
8 Dôstojník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo a môj sluha bude uzdravený.
9 Veď i ja som človek podriadený moci a mám pod sebou vojakov a poviem jednému: ‚Choď!‘+ a on ide, a inému: ‚Poď!‘ a on príde, a svojmu otrokovi: ‚Urob toto!‘ a on to urobí.“
10 Keď to Ježiš počul, udivený povedal tým, čo ho nasledovali: „Hovorím vám pravdu: U nikoho v Izraeli som nenašiel takú veľkú vieru.+
11 Ale hovorím vám, že prídu mnohí z východu a zo západu+ a spočinú pri stole s Abrahámom a Izákom a Jakobom v nebeskom+ kráľovstve+,
12 zatiaľ čo synovia kráľovstva+ budú vyhodení von do tmy. Tam bude [ich] plač a škrípanie zubami.“+
13 Nato Ježiš povedal dôstojníkovi: „Choď. Nech sa ti stane podľa tvojej viery.“+ A sluha bol v tú hodinu uzdravený.
14 A keď Ježiš prišiel do Petrovho domu, videl jeho svokru+ ležať v horúčke.+
15 Dotkol sa teda jej ruky,+ a horúčka ju opustila, a ona vstala a obsluhovala ho.+
16 Ale keď nadišiel večer, ľudia k nemu priviedli mnohých posadnutých démonmi; a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých, ktorým bolo zle,
17 aby sa naplnilo, čo bolo povedané prostredníctvom proroka Izaiáša, ktorý povedal: „On sám vzal naše choroby a niesol naše utrpenia.“+
18 Keď Ježiš videl zástup, ktorý ho obklopoval, prikázal, aby sa preplavili na druhú stranu.+
19 A prišiel istý znalec Písma a povedal mu: „Učiteľ, budem ťa nasledovať, kamkoľvek pôjdeš.“+
20 Ale Ježiš mu povedal: „Líšky majú brlohy a nebeskí vtáci majú hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by zložil hlavu.“+
21 A zase iný z učeníkov mu povedal: „Pane, dovoľ mi, aby som najprv odišiel a pochoval svojho otca.“
22 Ježiš mu povedal: „Stále ma nasleduj a nech mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych.“+
23 A keď vstúpil do člna,+ jeho učeníci išli za ním.
24 Tu sa more veľmi rozbúrilo, takže vlny zalievali čln; ale on spal.+
25 A prišli a prebudili+ ho a povedali: „Pane, zachráň nás, hynieme!“
26 On im však povedal: „Prečo sa bojíte, vy maloverní?“+ Potom vstal, pokáral vetry a more a nastal veľký pokoj.+
27 Ľudia boli udivení a povedali: „Ktože je tento,+ že ho dokonca vetry a more poslúchajú?“
28 Keď sa dostal na druhú stranu do krajiny Gadaréncov,+ stretli sa tam s ním dvaja muži posadnutí démonmi,+ ktorí vychádzali od pamätných hrobiek a boli takí neobyčajne zúriví, že nikto nemal odvahu prejsť po tej ceste.
29 A hľa, kričali a hovorili: „Čo máme s tebou, Boží Syn?+ Prišiel si sem, aby si nás trápil+ pred ustanoveným časom?“+
30 Ale ďaleko od nich sa páslo veľké stádo svíň.
31 Tu ho démoni úpenlivo prosili hovoriac: „Ak nás vyženieš, pošli nás do toho stáda svíň+.“
32 Preto im povedal: „Choďte!“ Vyšli a vošli do svíň; a hľa, celé stádo sa vrhlo úbočím do mora a zahynulo vo vodách.+
33 Ale pastieri utiekli, išli do mesta a oznámili všetko, aj udalosť s mužmi posadnutými démonmi.
34 A hľa, celé mesto vyšlo v ústrety Ježišovi; a keď ho videli, dôrazne naňho naliehali, aby odišiel z ich územia.+
