Micheáš 7:1–20
7 Beda mi,+ veď som ako zber letného ovocia, ako paberkovanie zberu hrozna!+ Nie je na jedenie žiaden strapec hrozna, žiadna skorá figa, po ktorej by túžila moja duša!+
2 Verne oddaný vyhynul zo zeme a v ľudstve nie je nikto priamy.+ Všetci číhajú na krviprelievanie.+ Každý loví vlečnou sieťou vlastného brata.+
3 Ruky majú na tom, čo je zlé, aby [to] robili dobre;+ knieža [o niečo] žiada a ten, kto súdi, [robí tak] za odmenu+ a veľký prehovorí o žiadostivosti svojej duše, svojej vlastnej;+ a oni to spletajú.
4 Ich najlepší je ako šípkový ker, [ich] najpriamejší je horší než tŕnistý plot.+ Príde deň tvojich strážcov, [keď] sa ti dostane pozornosti.+ Teraz dôjde k ich zmiatnutiu.+
5 Nevkladajte svoju vieru v druha. Nevkladajte svoju dôveru v dôverného priateľa.+ Chráň sa otvoriť svoje ústa pred tou, ktorá leží v tvojom náručí.+
6 Lebo syn pohŕda otcom, dcéra povstáva proti svojej matke,+ nevesta proti svojej svokre;+ nepriateľmi muža sú ľudia z jeho domácnosti.+
7 Ale ja, ja budem stále vyhliadať Jehovu.+ Ja budem stále čakať na Boha svojej záchrany.+ Môj Boh ma vypočuje.+
8 Neraduj sa nado mnou, ó, moja nepriateľka.+ Padla som síce, ale vstanem;+ bývam síce v tme,+ ale Jehova mi bude svetlom.+
9 Ponesiem Jehovov zúrivý hnev, veď som proti nemu hrešila,+ dokiaľ nepovedie môj právny prípad a neurobí mi podľa práva.+ Vyvedie ma na svetlo; pohliadnem na jeho spravodlivosť.+
10 A moja nepriateľka uvidí a hanba prikryje tú,+ ktorá mi povedala: „Kde je ten Jehova, tvoj Boh?“+ Moje vlastné oči sa na ňu pozrú.+ Teraz sa stane miestom pošliapavania ako blato ulíc.+
11 Deň pre stavbu tvojich kamenných múrov, v ten deň bude výnos ďaleko.+
12 V ten deň k tebe prídu až z Asýrie a z miest Egypta a z Egypta až k Rieke+; a od mora k moru a [od] vrchu k vrchu.+
13 A krajina sa stane opusteným úhorom kvôli svojim obyvateľom, pre ovocie ich konania.+
14 Pas svoj ľud svojou palicou,+ stádo svojho dedičstva, to, ktoré prebývalo samo v lese – uprostred sadu.+ Nech sa pasú v Bázane a Gileáde+ ako v dňoch dávnej minulosti.+
15 „Ako v dňoch, keď si vychádzal z egyptskej krajiny, ukážem mu obdivuhodné veci.+
16 Národy uvidia a zahanbia sa za všetku svoju moc.+ Položia si [svoju] ruku na [svoje] ústa;+ aj uši im ohluchnú.
17 Budú lízať prach ako hady;+ a ako zemské plazy v znepokojení vylezú zo svojich bášt.+ Roztrasení prídu k Jehovovi, nášmu Bohu, a budú sa ťa báť.“+
18 Kto je Boh ako ty,+ ktorý odpúšťa previnenie a prechádza cez priestupok+ ostatku svojho dedičstva?+ Určite sa nebude navždy držať svojho hnevu, lebo má potešenie z milujúcej láskavosti.+
19 Opäť nám prejaví milosrdenstvo;+ podrobí naše previnenia.+ A všetky ich hriechy hodíš do hlbín mora.+
20 Dáš pravosť [danú] Jakobovi, milujúcu láskavosť [danú] Abrahámovi, o ktorých si prisahal našim predkom od dávnych dní.+
