Nehemiáš 2:1–20
2 A stalo sa v mesiaci nisan+, v dvadsiatom+ roku kráľa Artaxerxa+, že pred ním bolo víno, a ako obvykle vzal som víno a podal ho kráľovi.+ Nikdy [predtým] som však nebol pred ním zachmúrený.+
2 Preto mi povedal kráľ: „Prečo je tvoja tvár zachmúrená,+ keď nie si chorý? To nie je nič iba stiesnenosť srdca.“+ A tak som dostal veľký strach.
3 Vtedy som povedal kráľovi: „Nech žije kráľ na neurčitý čas!+ Prečo nemá byť moja tvár zachmúrená, keď mesto+, dom pohrebiska mojich predkov,+ je spustošené, a jeho brány, tie pohltil oheň?“+
4 Kráľ mi nato povedal: „Čo sa to snažíš dosiahnuť?“+ Ihneď som sa pomodlil+ k Bohu nebies.+
5 Potom som povedal kráľovi: „Ak sa to kráľovi naozaj vidí dobré+ a ak sa tvoj sluha zdá pred tebou dobrý,+ že by si ma poslal do Judska, do mesta pohrebiska mojich predkov, aby som ho znovu vystaval+.“
6 Na to mi povedal kráľ, zatiaľ čo vedľa neho sedela jeho kráľovská manželka: „Aká dlhá bude tvoja cesta a kedy sa vrátiš?“ Tak sa videlo kráľovi dobré,+ aby ma poslal, keď som mu udal stanovený čas.+
7 A ďalej som povedal kráľovi: „Ak sa to kráľovi naozaj vidí dobré, nech sú mi dané listy+ pre miestodržiteľov+ za Riekou+, aby ma nechávali prejsť, kým neprídem do Judska;
8 aj list Asafovi, strážcovi parku, ktorý patrí kráľovi, aby mi dal stromy na brvná pre stavbu brán Hradu+, ktorý patrí k domu+, a na múr+ mesta a na dom, do ktorého mám vstúpiť.“ Kráľ mi [ich] teda dal podľa dobrej ruky môjho Boha nado mnou.+
9 Nakoniec som prišiel k miestodržiteľom+ za Riekou a dal som im kráľove listy. Kráľ so mnou navyše poslal veliteľov vojenskej sily a jazdcov.
10 Keď [o tom] počuli Sanballat+ Choronský+ a sluha Tobjah+, Ammónčan+, vtedy sa im to zdalo veľmi zlé,+ že nejaký muž prišiel hľadať niečo dobré pre synov Izraela.
11 Nakoniec som prišiel do Jeruzalema a tri dni som tam zostal.
12 Potom som vstal v noci, ja a hŕstka mužov so mnou, a nikomu som nepovedal,+ čo mi vložil môj Boh do srdca, aby som urobil pre Jeruzalem,+ a nebolo so mnou nijaké domáce zviera okrem domáceho zvieraťa, na ktorom som išiel.
13 A vyšiel som za noci Údolnou bránou+ a pred Prameň veľkého hada a k Bráne hromád popola+, a stále som skúmal múry+ Jeruzalema, ako sú rozborené, a jeho brány+ boli strávené ohňom.
14 A prišiel som k Bráne prameňa+ a ku Kráľovmu rybníku, a nebolo tam miesta, kade by ďalej prešlo podo mnou domáce zviera.
15 Stúpal som však za noci údolím bystriny+ a stále som skúmal múr; potom som sa vrátil a vstúpil Údolnou bránou+, a tak som sa dostal späť.
16 A splnomocnení predáci+ nevedeli, kam som išiel a čo som robil; a ešte som nič nepovedal Židom a kňazom a urodzeným a splnomocneným predákom a ostatným, ktorí konali dielo.
17 Nakoniec som im povedal: „Vidíte zlú situáciu, v ktorej sme, ako je spustošený Jeruzalem a jeho brány boli spálené ohňom. Poďte a postavme znovu múr Jeruzalema, aby sme neboli ďalej na pohanu.“+
18 A ďalej som im povedal o ruke+ svojho Boha, ako bola dobrá nado mnou,+ a tiež o kráľových slovách,+ ktoré mi hovoril. A tak povedali: „Vstaňme a budeme stavať.“ Posilnili teda svoje ruky k dobrému dielu.+
19 A keď počuli o tom Sanballat+ Choronský a sluha+ Tobjah,+ Ammónčan+, a Gešem+ Arabský,+ začali sa nám posmievať a pozerať na nás pohŕdavo+ a hovoriť: „Čože to robíte? To sa búrite proti kráľovi?“+
20 Odpovedal som im však a riekol som im: „Boh nebies+ je Ten, kto nám dá úspech,+ a my, jeho sluhovia, vstaneme a budeme stavať; sami však nemáte nijaký podiel+ ani oprávnený nárok, ani pamiatku+ v Jeruzaleme.“
