Nehemiáš 4:1–23
4 Stalo sa, keď počul Sanballat+, že znovu staviame múr, že sa rozhneval+ a veľmi sa urazil, a stále sa posmieval+ Židom.
2 A začal hovoriť pred svojimi bratmi+ a samárskou vojenskou silou, áno, začal hovoriť: „Čo [to] tí chabí Židia robia? Budú sa spoliehať sami na seba? Budú obetovať?+ Budú hotoví v jednom dni? Oživia+ kamene z hromád zaprášených trosiek, keď sú spálené?“
3 Vedľa neho bol Tobjah+ Ammónsky+ a povedal ďalej: „I to, čo stavajú – keby [proti tomu] vyšla líška+, určite ich kamenný múr zborí.“
4 Počuj,+ ó, náš Bože, veď sme sa stali predmetom opovrhnutia;+ a spôsob, aby sa ich pohana+ vrátila na ich vlastnú hlavu, a vydaj ich drancovaniu v krajine zajatia.
5 A neprikrývaj pred sebou ich previnenie a ich hriech.+ Nech to nie je vytreté, lebo sa dopustili urážky proti staviteľom.
6 Pokračovali sme preto v stavaní múru a celý múr sa spojil až do polovice svojej [výšky] a ľud bol naďalej srdcom pri práci.+
7 Ihneď ako Sanballat+ a Tobjah+ a Arabi+ a Ammónčania+ a Ašdódčania+ počuli, že opravovanie jeruzalemských múrov pokročilo, lebo prielomy sa začali vypĺňať, stalo sa, že sa veľmi rozhnevali.
8 A všetci sa začali sprisahávať,+ že prídu a budú bojovať proti Jeruzalemu a spôsobia mi znepokojenie.
9 Modlili+ sme sa však k svojmu Bohu a kvôli nim sa udržiavala dňom a nocou stráž postavená proti nim.
10 A Júda začal hovoriť: „Sila nosiča bremien+ sa potkla a je tu veľa trosiek;+ a sami nie sme schopní stavať ďalej múr.“
11 Naši protivníci navyše stále hovorili: „Nebudú vedieť+ a neuvidia, kým neprídeme priamo medzi nich, a istotne ich pobijeme a dielo zastavíme.“
12 A kedykoľvek prišli Židia bývajúci blízko nich, stalo sa, že nám desaťkrát hovorili: „[Vystúpia] zo všetkých miest, kam sa k nám vrátite.“
13 Udržiaval som preto na najnižších častiach miesta za múrom [mužov] postavených na otvorených miestach a udržiaval som ľud rozostavený podľa rodov s ich mečmi,+ kopijami+ a lukmi.
14 Keď som videl [ich strach], okamžite som vstal a povedal urodzeným+ a splnomocneným predákom+ a ostatnému ľudu: „Nebojte sa+ ich. Majte na mysli Jehovu, toho veľkého+ a bázeň vzbudzujúceho;+ a bojujte za svojich bratov,+ svojich synov a svoje dcéry, svoje manželky a svoje domovy.“
15 A ihneď ako to počuli naši nepriatelia, že sme sa to dozvedeli, takže [pravý] Boh zmaril ich radu+ a všetci sme sa vrátili k múru, každý ku svojej práci,
16 áno, stalo sa, že od toho dňa sa naďalej polovica mojich mladých mužov+ usilovala v diele a polovica ich držala kopije, štíty a luky a drôtené košele;+ a kniežatá+ boli za celým judským domom.
17 Čo sa týka staviteľov na múre a tých, čo nosili bremeno nosičov nákladu, [každý] sa jednou rukou usiloval v práci, kým druhou [rukou]+ držal strelu+.
18 A stavitelia boli opásaní, každý svojím mečom pri boku,+ kým stavali;+ a vedľa mňa bol ten, ktorý mal zatrúbiť na rohu.+
19 A potom som povedal urodzeným a splnomocneným predákom+ a ostatnému ľudu: „Dielo je veľké a rozsiahle, a sme roztiahnutí na múre, jeden od druhého ďaleko.
20 Na miesto, odkiaľ počujete zvuk rohu, tam sa zhromaždite k nám. Za nás bude bojovať náš Boh.“+
21 Zatiaľ čo sme sa činili v diele, ich druhá polovica tiež držala kopije od úsvitu, až kým nevyšli hviezdy.
22 Okrem toho som v tomto čase povedal ľudu: „Nech muži trávia noc každý so svojím slúžiacim uprostred Jeruzalema+ a stanú sa nám v noci strážou a vo dne robotníkmi.“
23 Ja+ a moji bratia+ a moji slúžiaci+ a muži zo stráže+, ktorí boli za mnou, my sme nezobliekali odevy, každý so svojou strelou+ v pravici.
