Nehemiáš 9:1–38
9 A dvadsiateho štvrtého dňa toho mesiaca+ sa synovia Izraela zhromaždili s pôstom+ a s vrecovinou+ a s hlinou+ na sebe.
2 A semeno Izraela sa potom oddelilo+ od všetkých cudzincov+, a stáli a vyznávali+ svoje hriechy+ a previnenia svojich otcov.+
3 Potom vstali na svojom mieste+ a nahlas čítali z knihy zákona+ Jehovu, svojho Boha, štvrtinu dňa;+ a štvrtinu robili vyznanie+ a klaňali sa Jehovovi, svojmu Bohu.+
4 A Ješua a Bani, Kadmiel, Šebanjah, Bunni, Šerebejah,+ Bani [a] Kenáni potom vystúpili na plošinu+ Lévitov a silným hlasom volali k Jehovovi, svojmu Bohu.+
5 A Léviti, Ješua a Kadmiel, Bani, Chašabnejah, Šerebejah, Hodijah, Šebanjah [a] Petachjah povedali ďalej: „Vstaňte, žehnajte+ Jehovu, svojho Boha, od neurčitého času na neurčitý čas.+ A nech žehnajú tvoje slávne meno,+ ktoré je vyvyšované nad každé žehnanie a chválu.
6 Ty si Jehova, [ty] sám jediný,+ ktorý si urobil nebesia,+ [áno] nebo nebies, a všetko ich vojsko,+ zem+ a všetko, čo je na nej,+ moria+ a všetko, čo je v nich;+ a všetkých zachovávaš nažive; a nebeské vojsko+ sa ti klania.
7 Ty si, Jehova, [pravý] Boh, ktorý si si vyvolil Abrama+ a vyviedol si ho z Ur Chaldejcov+ a dal si mu meno Abrahám.+
8 A našiel si jeho srdce verné pred sebou;+ a tak bola uzavretá s ním zmluva+, že [mu] dáš krajinu Kanaančanov, Chetitov, Amorejčanov a Perizejcov a Jebuzejcov a Girgašejcov, aby si [ju] dal jeho semenu;+ a uskutočnil si svoje slová, pretože si spravodlivý.+
9 Videl+ si teda trápenie našich predkov v Egypte a počul+ si ich krik pri Červenom mori.
10 Potom si dal znamenia a zázraky proti faraónovi a všetkým jeho sluhom a všetkému ľudu jeho krajiny,+ lebo si vedel, že proti nim si počínali opovážlivo;+ a urobil si si meno+ ako v tento deň.
11 A rozdelil+ si pred nimi more, takže prešli prostriedkom mora po suchej zemi;+ a ich prenasledovateľov si uvrhol do hlbín+ ako kameň+ do silných vôd.+
12 A počas dňa si ich viedol oblakovým stĺpom+ a počas noci ohnivým stĺpom,+ aby si im osvetľoval+ cestu, ktorou mali ísť.
13 A zostúpil si na vrch Sinaj+ a hovoril s nimi z neba+ a ďalej si im dal priame sudcovské rozhodnutia+ a zákony pravdy,+ dobré predpisy+ a prikázania.+
14 A dal si im na vedomie svoj svätý sabat+ a prikázal si im prikázania a predpisy a zákon skrze svojho sluhu Mojžiša.+
15 A pre ich hlad si im dal chlieb z neba+ a pre ich smäd si im vyviedol vody zo skalných útesov,+ a ďalej si im povedal, aby vstúpili+ a vlastnili krajinu, o ktorej si zodvihol ruku [v prísahe], že im [ju] dáš.+
16 A sami, áno, naši predkovia, konali opovážlivo+ a zatvrdili svoju šiju+ a nepočúvali tvoje prikázania.
17 Odmietli teda počúvať+ a nepamätali na tvoje podivuhodné skutky,+ ktoré si na nich vykonal, ale zatvrdili svoju šiju+ a ustanovili si hlavu,+ aby sa vrátili do svojej poroby v Egypte. Ty si však Bohom skutkov odpúšťania,+ milostivý+ a milosrdný+, pomalý do hnevu+ a hojný+ v milujúcej láskavosti, a neopustil si ich.+
18 Áno, keď si urobili liatu sochu teľaťa+ a začali hovoriť: ‚To je tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta,‘+ a ďalej konali veľké skutky neúcty,
19 ty, áno, ty si ich v svojom hojnom milosrdenstve neopustil+ v pustatine. Počas dňa sa sponad nich nevzdialil oblakový stĺp, aby ich viedol cestou,+ ani ohnivý stĺp v noci, aby im osvetľoval cestu, ktorou mali ísť.+
20 A dal si svojho dobrého ducha+, aby si ich urobil prezieravými, a ich ústam si neodopieral svoju mannu+ a pre ich smäd si im dával vodu.+
21 A štyridsať+ rokov si im zaobstarával potravu v pustatine. Nič im nechýbalo.+ Ani ich odevy sa im neobnosili+ a nohy im neopuchli.+
22 A potom si im dal kráľovstvá+ a národy a prideľoval si im kus po kuse,+ takže vzali do vlastníctva krajinu Sichona,+ áno, krajinu chešbonského kráľa,+ a krajinu bázanského+ kráľa Óga.+
23 A ich synov si učinil toľko ako nebeských hviezd.+ Potom si ich priviedol do krajiny,+ o ktorej si sľúbil ich predkom,+ že vstúpia a vezmú [ju] do vlastníctva.
24 Ich synovia+ teda vošli a vzali krajinu do vlastníctva,+ a podmaňoval+ si obyvateľov krajiny, Kanaančanov,+ pred nimi, a vydal si im ich do ruky, dokonca ich kráľov+ a národy krajiny,+ aby si s nimi počínali podľa svojej vôle.+
25 A dobývali opevnené mestá+ a žírnu pôdu+ a brali do vlastníctva domy plné všetkých dobrých vecí,+ vytesané cisterny,+ vinice a olivové háje+ a stromy pre potravu v hojnosti, a začali jesť a sýtiť sa+ a tučnieť+ a bujnieť v tvojej veľkej dobrote.+
26 Stali sa však neposlušnými+ a búrili sa proti tebe+ a stále hádzali tvoj zákon za chrbát+ a zabíjali tvojich prorokov,+ ktorí svedčili proti nim, aby ich priviedli späť k tebe;+ a ďalej páchali skutky veľkej neúcty.+
27 Za to si ich vydal do ruky ich protivníkov,+ ktorí im stále spôsobovali tieseň;+ ale v čase svojej tiesne volávali k tebe,+ a ty sám si počul až z nebies,+ a v súlade so svojím hojným milosrdenstvom+ si im dával záchrancov,+ ktorí ich zachraňovali z ruky ich protivníkov.+
28 Ale ihneď ako mali pokoj, opäť konali to, čo je zlé pred tebou,+ a ponechával si ich v ruke ich nepriateľov, ktorí po nich šliapali.+ Potom sa vracali a volali k tebe o pomoc,+ a sám si počul až z nebies+ a oslobodzoval si ich v súlade so svojím hojným milosrdenstvom znovu a znovu.+
29 Hoci si proti nim svedčil,+ aby si ich priviedol späť k svojmu zákonu,+ sami dokonca konali opovážlivo+ a nepočúvali tvoje prikázania; a hrešili+ proti tvojim sudcovským rozhodnutiam+, ktoré ak bude človek konať, bude tiež ich prostredníctvom žiť.+ A stále nastavovali svoje neoblomné rameno+ a zatvrdzovali svoju šiju+ a nepočúvali.+
30 Po mnoho rokov si bol však k nim zhovievavý+ a stále si proti nim svedčil+ svojím duchom prostredníctvom svojich prorokov, a nenaklonili ucho.+ Nakoniec si ich vydal do ruky národov krajín.+
31 A v svojom hojnom milosrdenstve si ich nevyhubil,+ ani si ich neopustil+; lebo ty si Boh milostivý+ a milosrdný+.
32 A teraz, ó, Bože náš, Bože veľký,+ mocný+ a bázeň vzbudzujúci+, zachovávajúci zmluvu+ a milujúcu láskavosť+, nech sa všetky ťažkosti, ktoré nás postihli,+ našich kráľov,+ naše kniežatá+ a našich kňazov+ a našich prorokov+ a našich predkov+ a všetok tvoj ľud odo dní asýrskych kráľov až po tento deň,+ nezdajú pred tebou [ako] malé.+
33 A ty si spravodlivý+ vo všetkom, čo na nás prišlo, lebo si konal verne+, ale my sme si počínali skazene.+
34 Naši králi, naše kniežatá, naši kňazi a naši predkovia,+ tí neuplatňovali tvoj zákon,+ ani nevenovali pozornosť tvojim prikázaniam,+ ani tvojim svedectvám, ktorými si svedčil+ proti nim.
35 A sami – počas svojho kráľovstva+ a uprostred tvojich hojných dobrých vecí,+ ktoré si im dal, a v šírej a žírnej zemi,+ ktorú si im dal k dispozícii – ti neslúžili+ a neodvrátili sa od svojich zlých zvyklostí.+
36 Hľa, dnes sme otroci;+ a čo sa týka našej krajiny, ktorú si dal našim predkom, aby jedli jej plody a jej dobré veci, hľa, sme na nej otrokmi+
37 a jej výnos sa rozhojňuje+ pre kráľov,+ ktorých si dosadil nad nami pre naše hriechy,+ a vládnu nad našimi telami a nad našimi domácimi zvieratami podľa svojej vôle, a sme vo veľkej tiesni.+
38 Vzhľadom na to všetko zmluvne uzavierame dôveryhodné usporiadanie,+ ako písomné, tak osvedčené pečaťou+ našich kniežat, našich Lévitov [a] našich kňazov.“+
