Ozeáš 11:1–12
11 „Keď bol Izrael chlapcom, vtedy som ho miloval,+ a z Egypta som povolal svojho syna.+
2 [Ako] ich volali,+ tak spred nich odchádzali.+ A dali sa do obetovania Baalovým obrazom+ a začali prinášať obetný dym rytinám.+
3 Ale ja, ja som učil Efraima chodiť,+ bral som ich na svoje ramená;+ a nerozpoznali, že ja som ich uzdravil.+
4 Povrazmi pozemského človeka som ich ťahal, šnúrami lásky,+ takže som sa pre nich stal ako tí, ktorí zdvíhajú jarmo na ich čeľustiach,+ a jemne som [každému] prinášal jedlo.+
5 Nevráti sa do egyptskej krajiny, ale Asýria bude jeho kráľom,+ pretože sa odmietli vrátiť.+
6 A meč bude istotne krúžiť v jeho mestách+ a urobí koniec jeho závorám a bude hltať+ kvôli ich radám.+
7 A môj ľud je náchylný k nevere voči mne.+ A vyvolávajú ju dohora; a vôbec nikto sa nedvíha.
8 Ako sa ťa môžem vzdať, ó, Efraim?+ [Ako] ťa môžem vydať, ó, Izrael?+ Ako ťa môžem postaviť ako Admu+? [Ako] ťa môžem umiestniť [zarovno] Ceboima+? Moje srdce sa vo mne zmenilo;+ súcit sa zároveň rozpálil vo mne.
9 Nevyjadrím svoj planúci hnev.+ Neuvediem znovu Efraima do skazy,+ veď som Boh,+ a nie človek, Svätý v tvojom strede;+ a nedospejem k rozrušeniu.
10 Za Jehovom budú kráčať.+ Zareve ako lev;+ lebo on sám zareve+ a synovia prídu s chvením zo západu.+
11 Prídu s chvením ako vták z Egypta+ a ako holubica z asýrskej krajiny;+ a ja určite spôsobím, aby bývali v svojich domoch,“ je Jehovov výrok.+
12 „Luhaním ma obklopil Efraim,+ a dom Izraela podvodom. Ale Júda sa ešte prechádza s Bohom+ a s Najsvätejším, ktorý je dôveryhodný.“
