Príslovia 19:1–29
19 Ten, kto má málo prostriedkov a chodí v rýdzosti, je lepší+ ako ten, kto je prevrátených pier, a ten, kto je hlúpy.+
2 Ani nie je dobré, aby bola duša bez poznania,+ a kto sa ponáhľa svojimi nohami, hreší.+
3 Je to pochabosť pozemského človeka, ktorá prekrúca jeho cestu,+ a tak sa jeho srdce rozhnevá na samotného Jehovu.+
4 Majetok pridáva mnoho druhov,+ ale kto je ponížený, býva odlúčený i od svojho druha.+
5 Falošný svedok neujde trestu+ a ten, kto rozširuje lži, neunikne.+
6 Sú mnohí, ktorí obmäkčujú tvár urodzeného,+ a každý je druhom mužovi, ktorý dáva dary.+
7 Všetci bratia toho, kto má málo prostriedkov, ho nenávideli.+ O čo viac sa od neho vzdialili jeho osobní priatelia!+ Prenasleduje tým, čo [chce] povedať; a niet toho.+
8 Kto získava srdce,+ miluje svoju vlastnú dušu. Kto stráži rozlišovaciu schopnosť, nájde dobro.+
9 Falošný svedok neujde trestu+ a ten, kto rozširuje lži, zahynie.+
10 Prepych sa nehodí pre žiadneho hlupáka,+ o čo menej pre sluhu, aby panoval nad kniežatami!+
11 Pochopenie človeka určite zmierni jeho hnev+ a je od neho pekné, ak prejde ponad priestupok.+
12 Kráľova zúrivosť je ako revanie mladého leva s hrivou,+ ale jeho dobrá vôľa je ako rosa na rastlinstve.+
13 Hlúpy syn znamená ťažkosti pre svojho otca+ a škriepky manželky sú ako zatekajúca strecha, ktorá [človeka] odháňa.+
14 Dedičstvo po otcoch je dom a majetok,+ ale rozvážna manželka je od Jehovu.+
15 Lenivosť spôsobuje, aby padol hlboký spánok,+ a nedbanlivá duša chodí o hlade.+
16 Kto dodržuje prikázanie, zachováva svoju dušu;+ kto pohŕda jeho cestami, bude usmrtený.+
17 Kto prejavuje priazeň poníženému, požičiava Jehovovi+ a On mu odplatí jeho zaobchádzanie.+
18 Trestaj svojho syna, dokiaľ je nádej;+ a nepozdvihuj [túžbu] svojej duše k tomu, aby si ho usmrtil.+
19 Ten, kto má veľký, zúrivý hnev, ponesie pokutu;+ lebo ak by si [ho] oslobodil, budeš to robiť znovu a znovu.+
20 Počúvaj radu a prijímaj kázeň,+ aby si v budúcnosti zmúdrel.+
21 Mnoho plánov je v srdci muža,+ ale Jehovova rada, tá bude stáť.+
22 Žiadúcou vecou pozemského človeka je jeho milujúca láskavosť;+ a kto má málo prostriedkov, je lepší ako muž, ktorý luhá.+
23 Bázeň pred Jehovom smeruje k životu+ a človek strávi noc spokojne;+ nenavštívi ho to, čo je zlé.+
24 Leňoch schoval ruku do misky [na hostine];+ nedokáže ju zdvihnúť späť ani k vlastným ústam.+
25 Posmievača by si mal udrieť,+ aby sa neskúsený stal bystrým;+ a ten, kto má porozumenie, by mal byť karhaný, aby rozlíšil poznanie.+
26 Kto kruto zaobchádza s otcom [a] vyháňa matku,+ je synom, ktorý koná hanebne a potupne.+
27 Prestaň počúvať kázeň, syn môj, [a bude to znamenať], že zablúdiš od výrokov poznania.+
28 Naničhodný svedok sa vysmieva právu+ a ústa skazených, tie prehĺtajú, čo ubližuje.+
29 Pre posmievačov+ boli pevne stanovené rozsudky a pre chrbát hlupákov údery.+
