Príslovia 20:1–30
20 Víno je posmievač,+ opojný nápoj je búrlivý,+ a každý, kto preň zablúdi, nie je múdry.+
2 Keď sa kráľ znepokojí, je to ako revanie mladého leva s hrivou.+ Ktokoľvek na seba privoláva jeho zúrivosť, hreší proti vlastnej duši.+
3 Je slávou pre muža, ak upustí od sporu,+ ale každý pochabý [ho] vyvolá.+
4 Leňoch nebude orať, pretože je zima;+ bude žobrať cez žatvu, ale nebude ničoho.+
5 Rada v srdci muža je ako hlboké vody,+ ale muž s rozlišovacou schopnosťou, ten ju načerpá.+
6 [Z] množstva ľudí bude každý jeden vyhlasovať svoju vlastnú milujúcu láskavosť,+ ale kto nájde verného muža?+
7 Spravodlivý chodí vo svojej rýdzosti.+ Šťastní sú po ňom jeho synovia.+
8 Kráľ sedí na sudcovskom tróne,+ vlastnými očami rozptyľuje všetko zlo.+
9 Kto môže povedať: „Očistil som si svoje srdce;+ bol som očistený od svojho hriechu“?+
10 Dva druhy závažia a dva druhy efy+ – to oboje je Jehovovi niečím odporným.+
11 Už podľa jeho spôsobov sa na chlapcovi pozná, či je jeho konanie čisté a priame.+
12 Počujúce ucho a vidiace oko – oboje urobil Jehova.+
13 Nemiluj spánok, aby si neschudobnel.+ Otvor oči, nasýť sa chlebom.+
14 „Je to zlé, zlé!“ hovorí kupujúci a ide svojou cestou.+ Potom sa chváli sám sebou.+
15 Je zlato a aj množstvo koralov; ale pery poznania sú drahocenné nádoby.+
16 Ak sa niekto zaručil za cudzieho, vezmi mu odev;+ a v prípade cudzinky vezmi od neho záloh.+
17 Chlieb [získaný] falošnosťou je príjemný mužovi,+ ale potom sa mu ústa naplnia štrkom.+
18 Radou sú pevne založené plány+ a obratným riadením veď svoju vojnu.+
19 Kto obchádza ako ohovárač, odkrýva dôverný rozhovor;+ a s tým, koho lákajú jeho pery, nemaj [nič] spoločné.+
20 A lampa každého, kto zvoláva zlo na svojho otca a matku,+ bude vyhasená pri príchode tmy.+
21 Dedičstvo sa spočiatku získa chamtivosťou,+ ale jeho budúcnosť nebude požehnaná.+
22 Nehovor: „Odplatím sa zlom!“+ Dúfaj v Jehovu,+ a on ťa zachráni.+
23 Dva druhy závažia sú pre Jehovu niečím odporným+ a váhy, ktoré podvádzajú, nie sú dobré.+
24 Kroky telesne schopného muža sú od Jehovu.+ A pozemský človek – ako môže rozlíšiť svoju cestu?+
25 Je to osídlo, keď pozemský človek prenáhlene vykríkol: „Sväté!“+ a po slávnostných sľuboch+ [má sklon] skúmať.+
26 Múdry kráľ rozptyľuje skazených+ a otáča po nich kolesom.+
27 Dych+ pozemského človeka je Jehovovou lampou, starostlivo prehľadávajúcou všetky najvnútornejšie časti brucha.+
28 Milujúca láskavosť a pravosť, tie ochraňujú kráľa;+ a milujúcou láskavosťou si podoprel trón.+
29 Krásou mládencov je ich sila+ a nádherou starcov sú ich šediny.+
30 Modriny vydrhnú [to, čo je] zlé,+ a údery najvnútornejšie časti brucha.+
