Príslovia 30:1–33
30 Slová Agúra, syna Jákeho, závažné posolstvo.+ Výrok telesne schopného muža Itielovi, Itielovi a Ukalovi.
2 Lebo ja som nerozumnejší ako ktokoľvek iný+ a nemám porozumenie ľudstva;+
3 a nenaučil som sa múdrosti;+ a poznanie Najsvätejšieho nepoznám.+
4 Kto vystúpil do neba, aby mohol zostúpiť?+ Kto nabral vietor+ do dlaní oboch rúk? Kto zabalil vody do plášťa?+ Kto spôsobil, že sa zdvihli všetky končiny zeme?+ Aké je jeho meno+ a aké meno jeho syna, ak vieš?+
5 Každá Božia reč je prečistená.+ On je štítom tým, ktorí ho robia svojím útočišťom.+
6 Nepridávaj nič k jeho slovám,+ aby ťa nepokarhal a aby si nemusel byť luhárom.+
7 O dve veci som ťa prosil.+ Neodopieraj mi ich, skôr než zomriem.+
8 Vzdiaľ odo mňa nepravdu a lživé slovo.+ Nedávaj mi chudobu ani bohatstvo.+ Nech zhltnem pokrm, ktorý je mi pridelený,+
9 aby som sa nenasýtil, nezaprel+ [ťa] a nepovedal: „Kto je Jehova?“+ a aby som neschudobnel a neokradol a nenapadol meno svojho Boha.+
10 Neohováraj sluhu u jeho pána,+ aby na teba nezvolával zlo a aby ťa nepovažovali za vinného.+
11 Je pokolenie, ktoré zvoláva zlo i na svojho otca a nepožehná ani svoju matku.+
12 Je pokolenie, ktoré je čisté vo svojich vlastných očiach,+ ale ktoré nebolo umyté od vlastných výkalov.+
13 Je pokolenie, jeho oči – ó, ako sa len povýšili! A jeho žiariace oči sú pozdvihnuté.+
14 Je pokolenie, ktorého zuby sú meče a ktorého čeľuste sú nože na zabíjanie,+ aby vyžrali strápených zo zeme a chudobných spomedzi ľudstva.+
15 Pijavice majú dve dcéry, [ktoré volajú]: „Daj! Daj!“ Sú tri veci, ktoré sa nenasýtia, štyri, ktoré nepovedali: „Dosť!“
16 Šeol+ a spútané lono+, zem, čo sa nenasýtila vodou,+ a oheň+, ktorý nepovedal: „Dosť!“+
17 Oko, ktoré sa posmieva otcovi a pohŕda poslušnosťou voči matke+ – vyzobú krkavce z údolia bystriny a synovia orla ho zožerú.
18 Sú tri veci, ktoré sa mi ukázali príliš podivuhodné, a štyri, ktoré som nespoznal:
19 cesta orla v nebesiach, cesta hada na skale, cesta lode v srdci mora+ a cesta telesne schopného muža s dievčaťom.+
20 Takáto je cesta cudzoložnej ženy: najedla sa, utrela si ústa a povedala: „Nedopustila som sa ničoho nesprávneho.“+
21 Pod tromi vecami sa znepokojila zem a štyri nemôže zniesť:
22 otroka, keď vládne ako kráľ,+ a niekoho nerozumného, keď má dostatok potravy;+
23 nenávidenú ženu, keď ju [niekto] vezme do vlastníctva ako manželku,+ a slúžku, keď svoju paniu zbaví vlastníctva.+
24 Štyri veci sú na zemi najmenšie, majú však vrodenú múdrosť:+
25 mravce sú ľud, ktorý nie je silný,+ ale predsa si v lete pripravujú svoju potravu;+
26 jazvece+ sú ľud, ktorý nie je mocný, a predsa si stavajú dom na skalnom útese;+
27 kobylky+ nemajú kráľa, a predsa všetky vychádzajú rozdelené do skupín;+
28 jašterička gekon+ sa zachytáva svojimi vlastnými rukami a je vo veľkolepom kráľovom paláci.
29 Sú traja, ktorí robia dobre, keď kráčajú, a štyria, ktorí robia dobre, keď postupujú:
30 lev, ktorý je medzi zvieratami najmocnejší a ktorý sa pred nikým neobracia späť;+
31 chrt alebo cap a kráľ oddielu vojakov zo svojho vlastného ľudu.+
32 Ak si konal nerozumne tým, že si sa povyšoval,+ a ak si [na to] zameral svoje myšlienky, [polož si] ruku na ústa,+
33 lebo mútením mlieka vzniká maslo, a tlak na nos vyvoláva krvácanie, a tlak hnevu vyvoláva hádku.+