Rút 1:1–22
1 A stalo sa, keď sudcovia+ vykonávali právo, že v krajine nastal hlad+, a z Betlehema+ v Judsku vyšiel jeden muž, aby so svojou manželkou a dvoma synmi býval ako cudzí usadlík na moábskych+ poliach.
2 A ten muž sa volal Elimelech a jeho manželka sa volala Noema a jeho dvaja synovia sa volali Machlón a Kiljon, Efratčania+ z Betlehema v Judsku. Nakoniec prišli na moábske pole a zostali tam.
3 Časom Noemin manžel Elimelech zomrel, takže zostala so svojimi dvoma synmi.
4 Neskôr si tí muži vzali manželky, Moábčanky+. Jedna sa volala Orpa a druhá sa volala Rút+. A bývali tam asi desať rokov.
5 Časom tí dvaja, Machlón a Kiljon, tiež zomreli, takže tá žena zostala bez svojich dvoch detí a bez manžela.
6 A tak so svojimi nevestami vstala a vracala sa z moábskych polí, lebo na moábskom poli počula, že Jehova obrátil pozornosť na svoj ľud+ a dal mu chlieb.+
7 A vyšla z miesta, na ktorom zostávala,+ a obe jej nevesty boli s ňou a išli ďalej po ceste, aby sa vrátili do judskej krajiny.
8 Nakoniec povedala Noema obom svojim nevestám: „Choďte, vráťte sa každá do domu svojej matky. Kiež vám Jehova prejavuje milujúcu láskavosť,+ tak ako ste ju vy prejavovali mužom, ktorí sú teraz mŕtvi, i mne.+
9 Kiež vám dá Jehova dar+ a nájdete každá miesto odpočinku+ v dome svojho manžela.“ Potom ich pobozkala+ a ony pozdvihli svoj hlas a plakali.
10 A stále jej hovorili: „Nie, my sa vrátime s tebou k tvojmu ľudu.“+
11 Ale Noema povedala: „Vráťte sa, moje dcéry. Prečo máte ísť so mnou? Či mám ešte vo svojom vnútri synov, a budú sa musieť stať vašimi manželmi?+
12 Vráťte sa, moje dcéry, choďte, lebo som príliš zostarla, aby som mohla patriť manželovi. Keby som povedala, že mám nádej, že budem dnes večer tiež patriť manželovi a aj porodím synov,+
13 čakali by ste na nich, dokiaľ by nevyrástli? Žili by ste pre nich v odlúčení, aby ste nepatrili nejakému manželovi? Nie, moje dcéry, veď je to pre mňa veľmi horké kvôli vám, že ruka Jehovu vyšla proti mne.“+
14 Na to pozdvihli svoj hlas a plakali ešte viac, a potom Orpa pobozkala svoju svokru. Ale Rút, tá sa jej pridŕžala.+
15 Povedala teda: „Hľa, tvoja ovdovelá švagriná sa vrátila k svojmu ľudu a k svojim bohom.+ Vráť sa so svojou ovdovelou švagrinou.“+
16 Rút povedala: „Nenaliehaj na mňa, aby som ťa opustila, obrátila sa a nesprevádzala ťa; veď kam ideš ty, pôjdem i ja, a kde stráviš noc ty, tam ju strávim ja.+ Tvoj ľud bude mojím ľudom+ a tvoj Boh bude mojím Bohom.+
17 Kde zomrieš ty, tam zomriem i ja,+ a tam budem aj pochovaná. Kiež mi Jehova tak urobí a k tomu pridá+, keby mňa a teba malo odlúčiť niečo iné než smrť.“
18 Keď uvidela, že trvá na tom, aby s ňou šla,+ prestala jej hovoriť.
19 A obe pokračovali svojou cestou, dokiaľ neprišli do Betlehema+. A akonáhle prišli do Betlehema, stalo sa, že nastal v celom meste rozruch kvôli nim,+ a ženy hovorili: „Je to Noema?“+
20 A ona hovorila ženám: „Nevolajte ma Noema. Volajte ma Mara, lebo Všemohúci+ mi to urobil veľmi horké.+
21 Keď som išla, bola som plná,+ a Jehova dal, aby som sa vrátila s prázdnymi rukami.+ Prečo ma máte volať Noema, keď je to Jehova, ktorý ma ponížil,+ a Všemohúci, ktorý mi spôsobil nešťastie?“+
22 A tak sa Noema vrátila, [a] bola s ňou Moábčanka Rút, jej nevesta, keď sa vracala z moábskych+ polí; a prišli do Betlehema+ na začiatku žatvy jačmeňa+.
