Rút 2:1–23
2 A Noema mala príbuzného+ svojho manžela, veľmi zámožného muža,+ z Elimelechovej rodiny, a ten sa volal Boáz+.
2 A Moábčanka Rút časom povedala Noeme: „Dovoľ mi, prosím, ísť na pole a paberkovať medzi klasmi,+ aby som išla za kýmkoľvek, v očiach ktorého by som našla priazeň.“ Tá jej teda povedala: „Choď, dcéra moja.“
3 Na to odišla a vošla a začala paberkovať na poli za žencami.+ Náhodou sa tak dostala na kus poľa patriaci Boázovi,+ ktorý bol z Elimelechovho+ rodu.
4 A hľa, Boáz prišiel z Betlehema a hovoril žencom: „Nech je Jehova s vami.“+ Povedali mu zase: „Nech ťa Jehova požehná.“+
5 Potom povedal Boáz+ mladému mužovi, ktorý bol dosadený nad žencami: „Komu patrí tá mladá žena?“
6 Mladý muž dosadený nad žencami teda odpovedal a riekol: „Tá mladá žena je Moábčanka,+ ktorá sa vrátila s Noemou z moábskeho poľa.+
7 Potom povedala: ‚Dovoľ mi, prosím, paberkovať,+ a ja budem určite zbierať za žencami medzi požatými klasmi.‘ A tak vošla a bola na nohách od toho času rána až doteraz, keď chvíľu sedí v dome.“+
8 Neskôr Boáz povedal Rút: „Počula si, dcéra moja, však? Neodchádzaj paberkovať na iné pole,+ a neprejdeš tiež z tohto miesta, a máš zostať blízko mojich mladých žien.+
9 Nespúšťaj oči z poľa, ktoré budú žať, a pôjdeš s nimi. Či som neprikázal mladým mužom, aby sa ťa nedotýkali+? Keď budeš mať smäd, pôjdeš tiež k nádobám a napiješ sa z toho, čo mladí muži načerpajú.“+
10 Padla teda na tvár, poklonila sa k zemi+ a povedala mu: „Ako to, že som našla priazeň v tvojich očiach a že mi je venovaná pozornosť, keď som cudzinka?“+
11 Potom Boáz odpovedal a hovoril jej: „Dostal som obsiahlu správu+ o všetkom, čo si urobila pre svoju svokru po smrti svojho manžela,+ a ako si potom opustila svojho otca a svoju matku a krajinu svojich príbuzných a šla si k ľudu, ktorý si predtým nepoznala.+
12 Kiež Jehova odmení spôsob tvojho konania+ a kiež sa ti dostane dokonalej odmeny+ od Jehovu, Boha Izraela, pod ktorého krídla si prišla hľadať útočište.“+
13 Na to povedala: „Nech nájdem priazeň v tvojich očiach, môj pane, pretože si ma utešil a pretože si hovoril povzbudivo so svojou slúžkou,+ hoci ja sama by som nemohla byť ani ako jedna z tvojich slúžok.“+
14 A v čase jedla jej Boáz povedal: „Pristúp sem a zješ trochu chleba+ a namočíš svoj kúsok v octe.“ A tak sa posadila vedľa žencov a on jej podával pražené zrno+ a ona jedla, takže sa nasýtila a ešte jej niečo zostalo.
15 Potom vstala, aby paberkovala.+ Boáz teraz prikázal svojim mladým mužom a povedal: „Nechajte ju paberkovať aj medzi zožatými klasmi a nebudete ju obťažovať+.
16 A určite jej máte vytiahnuť aj niečo zo snopov a necháte ich za sebou, aby ich mohla paberkovať,+ a nebudete ju napomínať.“
17 A paberkovala na poli ďalej až do večera+ a potom vymlátila+ to, čo napaberkovala, a bolo toho asi efa+ jačmeňa.
18 Potom to vzala a išla do mesta a jej svokra uvidela, čo napaberkovala. Potom vybrala jedlo, ktoré jej zostalo,+ keď sa nasýtila, a dala jej ho.
19 A jej svokra jej povedala: „Kde si dnes paberkovala a kde si pracovala? Kiež je požehnaný ten, ktorý si ťa všimol.“+ A tak svojej svokre povedala, u koho pracovala; a povedala ďalej: „Ten muž, u ktorého som dnes pracovala, sa volá Boáz.“
20 Noema teda povedala svojej neveste: „Nech je požehnaný od Jehovu,+ ktorý neopustil svoju milujúcu láskavosť+ k živým i mŕtvym.“+ A Noema jej ďalej povedala: „Ten muž je naším príbuzným.+ Je jedným z našich výplatcov+.“
21 Moábčanka Rút potom vravela: „Povedal mi tiež: ‚Mala by si zostávať blízko mojich mladých ľudí, kým ukončia celú žatvu, ktorú mám.‘“+
22 Noema+ teda povedala svojej neveste+ Rút: „Je lepšie, dcéra moja, aby si vychádzala s jeho mladými ženami, aby ťa na inom poli neobťažovali.“+
23 A stále zostávala blízko Boázových mladých žien, aby paberkovala, dokiaľ sa neskončí žatva jačmeňa+ a žatva pšenice. A bývala ďalej so svojou svokrou.+
