Daniel 10:1–21
10 V treťom roku perzského kráľa Cýra+ bola Danielovi, ktorý bol nazvaný menom Baltazár+, zjavená vec; a tá vec bola pravdivá a bola tam veľká vojenská služba.+ A porozumel tej veci a mal porozumenie videného.+
2 V tých dňoch som ja, Daniel, smútil+ celé tri týždne.
3 Nejedol som vyberaný chlieb a do úst mi nevošlo mäso ani víno a nijako som sa nenatieral olejom, kým sa nenaplnili celé tri týždne.+
4 A dvadsiateho štvrtého dňa prvého mesiaca, keď som bol na brehu veľkej rieky, ktorá sa nazýva Chiddekel+,
5 pozdvihol som oči a videl som, a bol tam nejaký muž oblečený do plátna,+ s bokmi+ prepásanými ufazským+ zlatom.
6 A jeho telo sa podobalo chryzolitu+ a jeho tvár vyzerala ako blesk+ a jeho oči ako ohnivé pochodne,+ a jeho paže a miesto jeho nôh sa podobalo pohľadu na naleštenú meď,+ a zvuk jeho slov sa podobal zvuku zástupu.
7 A ten zjav som videl len ja, Daniel. Ale muži, ktorí boli so mnou, tí ten zjav nevideli.+ Padlo však na nich veľké chvenie, takže sa rozbehli preč a poschovávali sa.
8 A ja – ja som zostal sám, takže som videl ten veľký zjav. A nezostala vo mne žiadna sila a moja vlastná dôstojnosť sa zmenila vo mne na skazu a neuchoval som si nijakú silu.+
9 A počul som zvuk jeho slov; a kým som počul zvuk jeho slov, tiež som tvrdo spal+ na svojej tvári, tvárou k zemi.+
10 A hľa, dotkla sa ma ruka a postupne pohla so mnou,+ aby som [sa zodvihol] na kolená a na dlane rúk.
11 A povedal mi:
„Ó, Daniel, ty veľmi žiadúci muž,+ maj porozumenie slov ktoré ti hovorím,+ a postav sa, kde si stál, lebo som bol teraz poslaný k tebe.“
A keď mi povedal toto slovo, ja som sa naozaj postavil, trasúc sa.
12 A povedal mi ďalej: „Neboj sa,+ Daniel, veď od prvého dňa, ako si dal svoje srdce pre to, aby si porozumel+ a pokoroval si sa pred svojím Bohom,+ boli tvoje slová vypočuté a ja sám som prišiel kvôli tvojim slovám.+
13 Ale dvadsaťjeden dní mi knieža+ kráľovskej ríše Perzie+ kládlo odpor,+ a hľa, prišiel mi na pomoc Michael+, jedno z najpoprednejších kniežat,+ a ja, ja som tam zostal pri perzských kráľoch.+
14 A prišiel som, aby som ti dal rozpoznať, čo postihne tvoj ľud+ v konečnej časti dní,+ lebo je to videnie+ na dni ešte [budúce].“+
15 A keď mi hovoril tie slová, mal som tvár obrátenú na zem+ a onemel som.
16 A hľa, mojich perí sa dotýkal niekto pripomínajúci podobou ľudských synov+ a začal som otvárať ústa a hovoriť+ a povedal som tomu, ktorý stál predo mnou: „Ó, môj pane,+ pre ten zjav mi zvíjali moje vnútro kŕče a neudržal som si nijakú silu.+
17 Ako bol teda sluha tohto môjho pána schopný s týmto mojím pánom hovoriť?+ A čo sa týka mňa, až doteraz sa neudržala vo mne žiadna sila a nezostal vo mne žiadny dych.“+
18 A ten, ktorý vyzeral ako pozemský človek, sa ma opäť dotkol a posilnil ma.+
19 Potom povedal: „Neboj sa,+ ó, veľmi žiadúci muž.+ Kiež máš pokoj.+ Buď silný, áno, buď silný!“+ A sotva prehovoril so mnou, vynaložil som silu a nakoniec som povedal: „Nech hovorí môj pán,+ lebo si ma posilnil.“+
20 Preto povedal ďalej:
„Naozaj vieš, prečo som k tebe prišiel? A teraz pôjdem späť, aby som bojoval s kniežaťom Perzie.+ Keď budem vychádzať, hľa, bude prichádzať tiež knieža Grécka.+
21 Poviem ti však veci zaznamenané v spise pravdy+ a nie je tu nikto, kto by sa ma v tých [veciach] pevne pridržiaval, okrem Michaela+, vášho kniežaťa.+
