Daniel 2:1–49
2 A v druhom roku Nabuchodonozorovho kraľovania sa prisnili Nabuchodonozorovi sny+; a jeho duch sa začal znepokojovať+ a spánok, ten sa od neho vzdialil.
2 Preto povedal kráľ, aby zavolali kňazov pestujúcich mágiu+ a zaklínačov a čarodejníkov a Chaldejcov, nech oznámia kráľovi jeho sny.+ A vošli a postavili sa pred kráľa.
3 Potom im povedal kráľ: „Je sen, ktorý sa mi prisnil, a môj duch sa znepokojuje, aby poznal ten sen.“
4 Na to Chaldejci povedali kráľovi aramejským jazykom+: „Ó, kráľu, ži ďalej až na neurčité časy.+ Povedz svojim sluhom, aký je to sen, a my ti ukážeme jeho pravý výklad.“+
5 Kráľ odpovedal a riekol Chaldejcom: „Vyhlasujem slovo: Ak mi neoznámite sen a jeho význam, budete rozsekaní na kusy+ a vaše domy budú obrátené na verejné záchody.+
6 Ak mi však oznámite ten sen a jeho výklad, obdarujem vás a dostanete odo mňa dar a mnoho dôstojnosti.+ Preto mi oznámte ten sen a jeho výklad.“
7 Odpovedali po druhý raz a hovorili: „Nech kráľ povie svojim sluhom, aký je to sen, a ukážeme jeho pravý výklad.“
8 Kráľ odpovedal a riekol: „Skutočne si uvedomujem, že sa snažíte získať len čas, lebo ste videli, že vyhlasujem slovo.
9 Ak mi totiž neoznámite ten sen, je nad vami tento jediný rozsudok+. Dohodli ste sa však, že budete predo mnou hovoriť lživé a nesprávne slovo,+ kým sa nezmení čas. Preto mi povedzte [o] samotnom sne, a ja budem vedieť, že mi môžete ukázať jeho pravý výklad.“
10 Chaldejci odpovedali pred kráľom a hovorili: „Na suchej zemi nejestvuje človek, ktorý by bol schopný kráľovi vec oznámiť, lebo nijaký vznešený kráľ ani miestodržiteľ nežiadal takú vec od nijakého kňaza pestujúceho mágiu, alebo zaklínača, alebo Chaldejca.
11 Ale vec, ktorú žiada kráľ, je ťažká a nejestvuje nikto iný, kto by ju mohol oznámiť pred kráľom, okrem bohov,+ ktorí vôbec nebývajú s telom.“+
12 Kráľ sa rozhneval kvôli tomu a veľmi sa rozzúril+ a povedal, že majú byť zničení všetci babylonskí mudrci.+
13 A vyšlo nariadenie a mudrci mali byť zabití; a hľadali Daniela a jeho druhov, aby boli zabití.
14 V tom čase sám Daniel oslovil s radou a rozumnosťou+ veliteľa telesnej stráže Ariocha, ktorý vyšiel, aby pozabíjal babylonských mudrcov.
15 Odpovedal a riekol kráľovmu úradníkovi Ariochovi: „Prečo je zo strany kráľa také drsné nariadenie?“ Potom dal Arioch Danielovi na vedomie tú vec.+
16 A tak vošiel Daniel a vyžiadal si od kráľa, nech mu dá čas kvôli tomu, aby ukázal kráľovi pravý výklad.+
17 Potom šiel Daniel do svojho domu; a oboznámil s tou vecou svojich druhov Chananjaha, Mišaela a Azariaha,
18 aby tiež žiadali milosrdenstvo+ od Boha nebies+, čo sa týka tajomstva,+ aby Daniela a jeho druhov nezničili s ostatnými babylonskými mudrcmi.+
19 Potom bolo Danielovi zjavené to tajomstvo v nočnom videní.+ Preto žehnal+ Daniel nebeského Boha.
20 Daniel odpovedal a riekol: „Nech je požehnané+ meno Boha od neurčitého času až na neurčitý čas, lebo múdrosť a moc – tie patria jemu.+
21 A on mení časy a obdobia,+ odstraňuje kráľov a dosadzuje kráľov,+ dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, ktorí poznajú rozlišovaciu schopnosť.+
22 Zjavuje hlboké veci a skryté veci,+ vie, čo je v tme;+ a u neho býva svetlo+.
23 Teba, ó, Bože mojich predkov, velebím a chválim,+ lebo si mi dal múdrosť+ a moc. A teraz si mi dal poznať, o čo sme ťa prosili, veď si nám dal poznať práve tú kráľovu vec.“+
24 Preto šiel Daniel k Ariochovi+, ktorého ustanovil kráľ, aby zničil babylonských mudrcov.+ Šiel a povedal mu toto: „Nenič žiadneho babylonského mudrca. Uveď ma pred kráľa,+ aby som ukázal kráľovi ten výklad.“
25 Potom vzal Arioch náhlivo Daniela pred kráľa a povedal mu toto: „Našiel som telesne schopného muža z judských vyhnancov+, ktorý môže ukázať kráľovi ten výklad.“
26 Kráľ odpovedal a riekol Danielovi, ktorého meno bolo Baltazár+: „Si dostatočne spôsobilý, aby si mi dal poznať sen, ktorý som videl, a jeho výklad+?“
27 Daniel odpovedal a riekol kráľovi: „Tajomstvo, ktoré žiada kráľ, nie sú schopní vysvetliť kráľovi mudrci, zaklínači, kňazi pestujúci mágiu [a] astrológovia.+
28 Jestvuje však Boh v nebesiach, ktorý je Zjavovateľom tajomstiev,+ a ten dal poznať Kráľovi Nabuchodonozorovi, čo sa má stať v konečnej časti dní+. Tvoj sen a videnia tvojej hlavy na tvojej posteli – je toto:
29 Čo sa teba týka, ó, kráľu, na posteli+ ti prišli myšlienky o tom, čo sa bude diať po tomto, a Ten, ktorý je Zjavovateľom tajomstiev, ti dal poznať, čo sa má stať.+
30 A čo sa týka mňa, toto tajomstvo mi nebolo zjavené skrze nejakú múdrosť, ktorá by bola vo mne väčšia ako v komkoľvek inom zo žijúcich,+ ale je to za účelom, aby bol kráľovi oznámený výklad a aby si mohol poznať myšlienky svojho srdca.+
31 Ty, ó, kráľu, si sa pozeral, a hľa, nejaký obrovský obraz. Ten obraz, ktorý bol veľký a ktorého lesk bol mimoriadny, stál pred tebou, a jeho vzhľad bol desivý.
32 Čo sa týka toho obrazu, jeho hlava bola z dobrého zlata+, jeho prsia a jeho paže boli zo striebra+, jeho brucho a jeho stehná boli z medi+,
33 jeho nohy boli zo železa+, jeho chodidlá boli sčasti zo železa a sčasti z tvarovanej hliny.+
34 Pozeral si sa ďalej a bol vysekaný kameň, nie rukami,+ a udrel obraz do jeho chodidiel zo železa a z tvarovanej hliny a rozdrvil ich.+
35 Vtedy boli rozdrvené železo, tvarovaná hlina, meď, striebro a zlato, všetko spolu, a stali sa podobné plevám z letného mlatu+ a odniesol ich vietor, aby sa po nich nenašla nijaká stopa.+ A z kameňa, ktorý udrel do obrazu, z toho sa stal veľký vrch a naplnil celú zem+.
36 Toto je sen, a povieme kráľovi jeho výklad.+
37 Ty, ó, kráľu, kráľ kráľov, ty, ktorému dal nebeský Boh kráľovstvo, moc a silu a dôstojnosť+
38 a do ruky ktorého dal všade, kde bývajú ľudskí synovia, poľné zvieratá a okrídlené nebeské tvory+ a ktorého urobil panovníkom nad nimi všetkými, ty si tá zlatá hlava.+
39 A po tebe povstane iné kráľovstvo,+ podradnejšie ako ty;+ a iné kráľovstvo, tretie, medené, ktoré bude panovať nad celou zemou.+
40 A štvrté kráľovstvo,+ to bude silné ako železo.+ Lebo ako železo drví a mliaždi všetko ostatné, tak ako železo, ktoré roztrieska, ono tiež toto všetko rozdrví a roztrieska.+
41 A keďže si videl chodidlá a prsty sčasti z hrnčiarskej tvarovanej hliny a sčasti zo železa,+ kráľovstvo bude rozdelené,+ ale bude v ňom niečo z tvrdosti železa, ako si totiž videl železo zmiešané s vlhkou hlinou.+
42 A že prsty nôh sú sčasti zo železa a sčasti z tvarovanej hliny, kráľovstvo bude sčasti silné a sčasti bude krehké.
43 Keďže si videl železo zmiešané s vlhkou hlinou, zmiešajú sa s potomstvom ľudstva; ale istotne nebudú navzájom k sebe lipnúť, jeden k druhému, ako sa železo nezmieša s tvarovanou hlinou.
44 A za dní tých kráľov+ zriadi nebeský+ Boh kráľovstvo,+ ktoré nebude nikdy zničené.+ A kráľovstvo nebude prenesené na nijaký iný ľud.+ Rozdrví a ukončí všetky tieto kráľovstvá+ a ono samo bude stáť až na neurčité časy;+
45 lebo si videl, že z vrchu bol vysekaný kameň, nie rukami,+ a [že] rozdrvil železo, meď, tvarovanú hlinu, striebro a zlato.+ Sám vznešený Boh+ dal kráľovi poznať, čo sa má po tomto udiať.+ A sen je spoľahlivý a jeho výklad je dôveryhodný.“+
46 Vtedy padol Kráľ Nabuchodonozor na tvár a vzdal hold Danielovi a povedal, aby mu dokonca priniesli dar a kadidlo.+
47 Kráľ odpovedal a riekol Danielovi: „Váš Boh je naozaj Boh bohov+ a Pán kráľov+ a Zjavovateľ tajomstiev, lebo si bol schopný zjaviť toto tajomstvo.“+
48 Preto kráľ urobil Daniela veľkým+ a dal mu mnoho veľkých darov a urobil ho panovníkom nad celou babylonskou správnou oblasťou+ a hlavným prefektom nad všetkými babylonskými mudrcmi.
49 A Daniel predniesol kráľovi prosbu a ten ustanovil nad správou babylonskej správnej oblasti Sadracha, Mézacha a Abednega,+ ale Daniel zostal na kráľovskom dvore+.
