Daniel 4:1–37
4 „Kráľ Nabuchodonozor všetkým národom, národnostným skupinám a jazykom, ktoré bývajú na celej zemi:+ Kiež vzrastie váš pokoj.+
2 Považujem za dobré vám oznámiť, aké znamenia a divy učinil so mnou Najvyšší Boh.+
3 Aké nádherné sú jeho znamenia a aké mocné sú jeho divy!+ Jeho kráľovstvo je kráľovstvom na neurčitý čas+ a jeho panovanie je z pokolenia na pokolenie.+
4 Ja, Nabuchodonozor, som bol v pohode+ v svojom dome a kvitol som v svojom paláci.+
5 Tu som videl sen a začal vo mne budiť strach.+ A na mojej posteli ma začali ľakať obrazy v mysli a videnia mojej hlavy.+
6 A vydal som nariadenie, nech predvedú predo mňa všetkých babylonských mudrcov, aby mi dali poznať pravý výklad sna.+
7 Vtedy vstupovali kňazi pestujúci mágiu, zaklínači, Chaldejci+ a astrológovia+; a hovoril som pred nimi, aký to bol sen, ale nedávali mi poznať jeho výklad.+
8 A nakoniec prišiel predo mňa Daniel, ktorého meno je podľa mena môjho boha+ Baltazár+ a v ktorom je duch svätých bohov;+ a povedal som pred ním, aký to bol sen.
9 ‚Keďže sám dobre viem, ó, Baltazár, ty hlavný z kňazov pestujúcich mágiu+, že je v tebe duch svätých bohov+ a že ťa neznepokojuje vôbec nijaké tajomstvo,+ povedz [mi] videnia môjho sna, ktorý som videl, a jeho výklad+.
10 A vídal som na svojej posteli videnia svojej hlavy,+ a hľa, strom+ uprostred zeme, ktorého výška bola obrovská.+
11 Strom vyrástol a zosilnel a jeho výška, tá nakoniec dosiahla po nebesia, a bolo ho vidieť na najvzdialenejší koniec celej zeme.+
12 Jeho lístie bolo pekné a jeho ovocie hojné a pre všetkých bolo na ňom potravy. Pod ním si hľadalo tieň+ poľné zviera+ a na jeho ratolestiach bývali nebeskí vtáci+ a živilo sa z neho každé telo.
13 Vídal som ďalej vo videniach svojej hlavy na posteli, a hľa, z nebies zostupoval strážca+, áno, svätý+.
14 Hlasno volal a hovoril toto: „Zotnite strom+ a osekajte mu ratolesti. Straste jeho lístie a rozptýľte jeho plody. Nech utečie spod neho zviera a z jeho ratolestí vtáci.+
15 Jeho peň však nechajte v zemi, dokonca so železnými a medenými pásmi, uprostred poľnej trávy; a nech ho zmáča nebeská rosa a jeho podiel nech je so zvieraťom uprostred zemského rastlinstva.+
16 Nech sa zmení jeho srdce z ľudského a nech mu je dané zvieracie srdce+ a nech nad ním prejde sedem časov+.
17 Tá vec je z výnosu strážcov+ a tá prosba je [z] výroku svätých, aby poznali žijúci ľudia, že Najvyšší je Panovníkom v kráľovstve ľudstva+ a že ho dáva tomu, komu chce,+ a dosadzuje nad ním dokonca najponíženejšieho z ľudstva.“+
18 Toto bol sen, ktorý som videl ja, Kráľ Nabuchodonozor, a ty sám, ó, Baltazár, povedz, aký je výklad, keďže všetci [ostatní] mudrci z môjho kráľovstva nie sú schopní mi dať poznať ten výklad.+ Ale ty si spôsobilý, lebo je v tebe duch svätých bohov.‘+
19 Potom sám Daniel, ktorého meno je Baltazár,+ na okamih užasol a začali ho ľakať samotné jeho myšlienky.+
Kráľ odpovedal a riekol: ‚Ó, Baltazár, nech ťa neľaká sen ani výklad.‘+
Baltazár odpovedal a riekol: ‚Ó, môj pane, kiež sen [platí] na tých, čo ťa nenávidia, a jeho výklad na tvojich protivníkov.+
20 Strom, ktorý si videl, ktorý vyrástol a zosilnel a ktorého výška nakoniec dosiahla nebesia a ktorý bolo vidieť po celej zemi+
21 a ktorého lístie bolo pekné a ktorého ovocie bolo hojné a na ktorom bola potrava pre všetkých, pod ktorým bývali poľné zvieratá a na ktorého ratolestiach bývali nebeskí vtáci,+
22 to si ty, ó, kráľu+, lebo si vyrástol a zosilnel a tvoja nádhera vyrástla a dosiahla nebesia+ a tvoje panovanie po najvzdialenejšie konce zeme.+
23 A pretože kráľ zbadal strážcu, áno, svätého,+ ako zostupuje z nebies, ktorý tiež hovoril: „Zotnite strom a skazte ho. Nechajte však v zemi peň, ale so železnými a medenými pásmi, uprostred poľnej trávy, a nech ho zmáča nebeská rosa a nech je jeho podiel s poľnými zvieratami, kým nad ním neprejde sedem časov,“+
24 toto je výklad, ó, kráľu, a môjho pána, kráľa, postihne+ výnos+ Najvyššieho+.
25 A odoženú ťa od ľudí a budeš bývať s poľnými zvieratami+ a budú i tebe dávať jesť rastliny ako býkom;+ a bude ťa máčať nebeská rosa a prejde nad tebou sedem časov+, kým nespoznáš, že Najvyšší je Panovníkom v kráľovstve ľudstva+ a že ho dáva tomu, komu chce.+
26 A pretože povedali, aby peň stromu bol ponechaný,+ tvoje kráľovstvo bude pre teba isté potom, keď spoznáš, že panujú nebesia.+
27 Preto kiež sa ti zdá moja rada dobrá, ó, kráľu,+ a odstráň svoje hriechy spravodlivosťou+ a svoje neprávosti tým, že budeš prejavovať milosrdenstvo chudobným.+ Azda nastane predĺženie tvojho blahobytu.‘“+
28 Toto všetko postihlo kráľa Nabuchodonozora.+
29 Na konci dvanástich lunárnych mesiacov sa prechádzal po babylonskom kráľovskom paláci.
30 Kráľ odpovedal a riekol:+ „Či nie je toto Veľký Babylon, ktorý som sám postavil pre kráľovský dom v sile svojej moci+ a na dôstojnosť svojho majestátu?“+
31 Ešte mal kráľ to slovo v ústach, keď padol z nebies hlas: „Tebe sa hovorí, ó, kráľ Nabuchodonozor: ‚Kráľovstvo odišlo od teba,+
32 a dokonca ťa odháňajú od ľudstva a budeš bývať s poľnými zvieratami.+ Aj tebe budú dávať jesť rastliny ako býkom a prejde nad tebou sedem časov, kým nespoznáš, že Najvyšší je Panovníkom v kráľovstve ľudstva a že ho dáva tomu, komu chce.‘“+
33 V tom okamihu+ sa splnilo to slovo na Nabuchodonozorovi a odohnali ho od ľudstva a začal jesť rastliny ako býky a jeho telo máčala nebeská rosa, kým mu samotné vlasy nenarástli dlhé ako orlie [perie] a nechty ako vtáčie [pazúry].+
34 „A na konci tých dní+ som ja, Nabuchodonozor, zodvihol svoje oči k nebesiam+ a začalo sa mi vracať moje porozumenie; a žehnal som Najvyššieho+ a chválil a oslavoval som Toho, ktorý žije na neurčitý čas,+ lebo jeho panovanie je panovaním na neurčitý čas a jeho kráľovstvo je z pokolenia na pokolenie.+
35 A všetci obyvatelia zeme sú považovaní iba za nič+ a on koná podľa svojej vôle uprostred nebeského vojska a obyvateľov zeme.+ A nejestvuje nikto, kto môže zadržať jeho ruku,+ alebo kto môže povedať: ‚Čo robíš?‘+
36 Vtedy sa mi začalo vracať moje porozumenie a k dôstojnosti môjho kráľovstva sa mi začal vracať môj majestát a môj jas;+ a dokonca ma začali dychtivo hľadať moji vysokí kráľovskí úradníci a moji šľachtici a bol som znovu nastolený do svojho kráľovstva a bola mi pridaná mimoriadna veľkosť.+
37 Teraz ja, Nabuchodonozor, chválim a vyvyšujem a oslavujem nebeského Kráľa,+ lebo všetky jeho diela sú pravda a jeho cesty sú právo+ a pretože je schopný ponížiť tých, čo chodia v pýche.“+
