Daniel 6:1–28
6 Dáriovi sa to videlo dobré a dosadil nad kráľovstvom stodvadsať satrapov, ktorí mali byť nad celým kráľovstvom;+
2 a nad nimi traja vysokí úradníci, z ktorých jedným bol Daniel,+ aby im satrapovia+ stále podávali správu a kráľ neutrpel stratu.+
3 Potom sa Daniel stále vyznamenával nad vysokými úradníkmi a satrapmi,+ keďže bol v ňom mimoriadny duch;+ a kráľ ho hodlal povýšiť nad celým kráľovstvom.
4 Vtedy sa vysokí úradníci a satrapovia stále snažili nájsť nejakú zámienku proti Danielovi ohľadom kráľovstva;+ ale neboli schopní nájsť vôbec nijakú zámienku ani nič skazené, lebo bol dôveryhodný a vôbec sa na ňom nenašla nijaká nedbalosť alebo niečo skazené.+
5 Títo telesne schopní muži teda hovorili: „Na tomto Danielovi nenájdeme vôbec nijakú zámienku, musíme [ju] nájsť proti nemu iba v zákone jeho Boha.“+
6 Títo vysokí úradníci a satrapovia preto vošli ku kráľovi ako dav+ a hovorili mu toto: „Ó, kráľ Dárius, ži až na neurčité časy.+
7 Všetci vysokí úradníci kráľovstva, prefekti a satrapovia, vysokí kráľovskí úradníci a miestodržitelia sa spolu poradili, že vydajú kráľovské ustanovenie+ a presadia zákaz, že keď ktokoľvek počas tridsiatich dní predloží prosebnú žiadosť nejakému bohu alebo človeku okrem teba, ó, kráľu, má byť hodený do jamy levov.+
8 Kiež teraz, ó, kráľu, vydáš to ustanovenie a podpíšeš ten spis,+ aby nebolo zmenené, podľa zákona Médov a Peržanov,+ ktorý sa neruší.“+
9 V súlade s tým podpísal Kráľ Dárius ten spis a zákaz.+
10 Len čo sa však Daniel dozvedel, že spis bol podpísaný, vošiel do svojho domu, a keď mal otvorené okná v svojej podkrovnej izbe smerom k Jeruzalemu,+ dokonca trikrát denne+ kľakal na kolená a modlil sa+ a vzdával chválu svojmu Bohu,+ ako to pravidelne robil predtým.+
11 V tom čase sa nahrnuli dnu títo telesne schopní muži a našli Daniela, ako prosí a úpenlivo žiada priazeň od svojho Boha.+
12 Potom sa priblížili a hovorili pred kráľom o kráľovom zákaze: „Či si azda nepodpísal zákaz, že ktokoľvek počas tridsiatich dní vznesie prosebnú žiadosť k nejakému bohu alebo človeku okrem teba, ó, kráľu, má byť hodený do jamy levov?“+ Kráľ odpovedal a riekol: „Tá vec je pevne stanovená podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý sa neruší.“+
13 Hneď odpovedali a hovorili pred kráľom: „Daniel+, ktorý je z judských vyhnancov,+ nedbal na teba, ó, kráľu, ani na zákaz, ktorý si podpísal, ale trikrát denne predkladá svoju prosebnú žiadosť.“+
14 Ihneď ako počul kráľ to slovo, bolo mu to veľmi nemilé,+ a obrátil [svoju] myseľ na Daniela, aby ho vyslobodil;+ a až do západu slnka sa ho snažil oslobodiť.
15 Nakoniec títo telesne schopní muži vstúpili ku kráľovi ako dav a povedali kráľovi: „Všimni si, ó, kráľu, že zákonom u Médov a Peržanov je, že sa nemá meniť nijaký zákaz+ alebo ustanovenie, ktoré stanoví sám kráľ.“+
16 Preto prikázal kráľ, a priviedli Daniela a hodili ho do jamy levov.+ Kráľ odpovedal a riekol Danielovi: „Tvoj Boh, ktorému slúžiš so stálosťou, ťa sám vyslobodí.“+
17 A bol prinesený kameň a umiestnený na otvor jamy a kráľ ho zapečatil svojím pečatným prsteňom a pečatným prsteňom svojich šľachticov, aby sa v Danielovom prípade nič nezmenilo.+
18 Vtedy šiel kráľ do svojho paláca a strávil noc pôstom+ a nepriniesli pred neho nijaké hudobné nástroje, a spánok, ten utiekol od neho.+
19 Nakoniec kráľ na úsvite za denného svetla vstal a šiel náhlivo rovno k jame levov.
20 A keď sa priblížil k jame, smutným hlasom zavolal, áno, na Daniela. Kráľ prehovoril nahlas a povedal Danielovi: „Ó, Daniel, sluha živého Boha, bol tvoj Boh, ktorému slúžiš so stálosťou+, schopný vyslobodiť ťa od levov?“+
21 Daniel hneď prehovoril, áno, s kráľom: „Ó, kráľu, ži ďalej až na neurčité časy.
22 Môj Boh+ poslal svojho anjela+ a zavrel tlamy levom,+ a tie ma nezahubili, keďže sa našla vo mne nevinnosť pred ním;+ a tiež pred tebou, ó, kráľu, som neurobil nijaký skutok, ktorý ubližuje.“+
23 Potom sa kráľ veľmi potešil+ a prikázal, aby bol Daniel vyzdvihnutý z jamy. A Daniel bol vyzdvihnutý z jamy a nenašlo sa na ňom vôbec nijaké ublíženie, lebo dôveroval svojmu Bohu.+
24 A kráľ prikázal a priviedli tých telesne schopných mužov, ktorí obžalovali Daniela,+ a hodili do jamy levov ich,+ ich synov a ich manželky;+ a ešte sa nedostali ani na dno jamy, keď sa ich zmocnili levy, a rozdrvili im všetky kosti.+
25 Potom napísal kráľ Dárius všetkým národom, národnostným skupinám a jazykom, ktoré bývajú po celej zemi:+ „Kiež veľmi vzrastie váš pokoj!+
26 Vyšlo odo mňa nariadenie,+ že v každom panstve môjho kráľovstva sa majú ľudia triasť pred Danielovým Bohom a báť sa [ho].+ Je totiž živý Boh a Ten, ktorý pretrváva na neurčité časy,+ a jeho kráľovstvo+ nebude skazené+ a jeho panstvo je navždy.+
27 Zachraňuje a oslobodzuje+ a koná znamenia a divy v nebesiach+ a na zemi,+ lebo vyslobodil Daniela z laby levov.“
28 A čo sa týka tohto Daniela, tomu sa darilo v Dáriovom kráľovstve+ a v kráľovstve Cýra Perzského.+
