Daniel 9:1–27
9 V prvom roku Dária+, Ahasverovho syna, zo semena Médov+, ktorý bol urobený kráľom nad kráľovstvom Chaldejcov,+
2 v prvom roku jeho panovania som ja, Daniel, podľa kníh rozpoznal počet rokov, o ktorých prišlo Jehovovo slovo k prorokovi Jeremiášovi,+ aby sa naplnili o spustošení Jeruzalema,+ [totiž] sedemdesiat rokov.+
3 A obrátil som svoju tvár+ k Jehovovi, [pravému] Bohu, aby som [ho] hľadal v modlitbe+ a úpenlivých prosbách, v pôste a s vrecovinou a popolom.+
4 A začal som sa modliť k Jehovovi, svojmu Bohu, a vyznával som a hovoril:+
„Ach, Jehova, ty [pravý] Boh, veľký+ a bázeň vzbudzujúci, Ten, ktorý dodržiava zmluvu+ a milujúcu láskavosť voči tým,+ čo ho milujú, a tým, ktorí dodržiavajú jeho prikázania;+
5 hrešili+ sme a krivdili sme a počínali sme si zle a búrili sa+ a odbočovalo sa od tvojich prikázaní a od tvojich sudcovských rozhodnutí.+
6 A nepočúvali sme tvojich sluhov prorokov,+ ktorí hovorili našim kráľom, našim kniežatám a našim predkom a všetkému ľudu krajiny v tvojom mene.+
7 Tebe, ó, Jehova, patrí spravodlivosť, ale nám zahanbenie tváre ako v tento deň,+ judským mužom a obyvateľom Jeruzalema a všetkým z Izraela, tým blízko i tým ďaleko vo všetkých krajinách, do ktorých si ich rozohnal pre ich nevernosť, s akou si počínali voči tebe.+
8 Ó, Jehova, nám patrí zahanbenie tváre, našim kráľom, našim kniežatám a našim predkom, lebo sme hrešili proti tebe.+
9 Jehovovi, nášmu Bohu, patria prejavy milosrdenstva+ a skutky odpustenia+, lebo sme sa vzbúrili proti nemu.+
10 A neposlúchali sme hlas Jehovu, nášho Boha, tým, že by sme chodili podľa jeho zákonov, ktoré nám predložil rukami svojich sluhov prorokov.+
11 A všetci z Izraela prekročili tvoj zákon a odbočilo sa neposlušnosťou [voči] tvojmu hlasu,+ takže si vylial na nás kliatbu a zloženú prísahu,+ ktorá je zapísaná v zákone Mojžiša, sluhu [pravého] Boha, lebo sme zhrešili proti Nemu.
12 A začal uskutočňovať svoje slová, ktoré vyriekol proti nám+ a proti našim sudcom, ktorí nás súdili,+ tým, že priviedol na nás veľké nešťastie, také, že pod celými nebesami sa nestalo to, čo sa stalo v Jeruzaleme.+
13 Ako je napísané v Mojžišovom zákone,+ všetko toto nešťastie – prišlo to na nás+ a neobmäkčili sme tvár Jehovu, nášho Boha, tým, že by sme sa obrátili od svojho previnenia+ a že by sme prejavili pochopenie tvojej pravosti.+
14 A Jehova zostával bdelý k nešťastiu a nakoniec ho priviedol na nás,+ lebo Jehova, náš Boh, je spravodlivý vo všetkých svojich dielach, ktoré urobil; a my sme neposlúchli jeho hlas.+
15 A teraz, ó, Jehova, náš Bože, ty, ktorý si vyviedol svoj ľud z egyptskej krajiny silnou rukou+ a potom si si urobil meno ako v tento deň,+ keď sme hrešili+ a počínali si skazene.
16 Ó, Jehova, prosím, kiež sa podľa všetkých tvojich skutkov spravodlivosti+ obráti tvoj hnev a tvoj zúrivý hnev od tvojho mesta Jeruzalema, tvojho svätého vrchu;+ veď pre naše hriechy a pre previnenia našich predkov+ je Jeruzalem a tvoj ľud predmetom pohany všetkým okolo nás.+
17 A počúvaj teraz, ó, náš Bože, modlitbu svojho sluhu a jeho úpenlivé prosby, a nechaj zažiariť svoju tvár+ nad tvojou svätyňou, ktorá je spustnutá,+ kvôli Jehovovi.
18 Nakloň svoje ucho, ó, môj Bože, a počuj.+ Otvor predsa oči a viď naše spustnuté pomery a mesto, ktoré sa nazýva tvojím menom;+ veď nedávame pred teba padať naše úpenlivé prosby podľa našich spravodlivých skutkov,+ ale podľa tvojich mnohých [prejavov] milosrdenstva.+
19 Ó, Jehova, vypočuj predsa.+ Ó, Jehova, odpusť predsa.+ Ó, Jehova, venuj predsa pozornosť a konaj.+ Neotáľaj,+ sám kvôli sebe, ó, môj Bože, veď nad tvojím mestom a nad tvojím ľudom bolo vzývané tvoje meno.“+
20 Kým som ešte hovoril a modlil sa a vyznával svoj hriech+ a hriech svojho ľudu Izraela+ a dával som svoju prosbu o priazeň, týkajúcu sa svätého vrchu+ môjho Boha, padať pred Jehovu, svojho Boha,
21 a [kým] som ešte hovoril v modlitbe, tu prichádzal ku mne v čase večerného obetného daru+ muž Gabriel+, ktorého som videl vo videní na začiatku+, ochabnutého únavou.
22 A potom [mi] odovzdal porozumenie a hovoril so mnou a povedal:
„Ó, Daniel, vyšiel som teraz, aby som ti udelil pochopenie s porozumením.+
23 Na začiatku tvojich úpenlivých prosieb vyšlo slovo a sám som prišiel podať správu, lebo si niekým veľmi žiadúcim.+ Preto uvažuj+ o tej veci a maj porozumenie videného.
24 Je sedemdesiat týždňov, ktoré boli určené tvojmu ľudu+ a tvojmu svätému mestu+, aby bol ukončený priestupok+ a skoncovalo sa s hriechom+ a aby sa vykonalo zmierenie za previnenie+ a aby bola uvedená spravodlivosť na neurčité časy+ a aby bola vtlačená pečať+ na videnie a proroka a na pomazanie Svätej Svätých+.
25 A máš vedieť a mať pochopenie, [že] od vyjdenia slova,+ aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem,+ po Vodcu+ Mesiáša+ bude sedem týždňov, okrem toho šesťdesiatdva týždňov.+ Vráti sa a bude skutočne znovu postavený, s námestím a priekopou, ale v stiesnených časoch.
26 A po tých šesťdesiatich dvoch týždňoch bude Mesiáš odrezaný+ a nezostane mu nič.+
A mesto a sväté miesto+ zničí ľud vodcu, ktorý prichádza.+ A koniec toho bude záplavou. A až do konca bude vojna; o čom je rozhodnuté, sú spustošenia.+
27 A pre mnohých bude udržiavať zmluvu+ v platnosti jeden týždeň;+ a v polovici týždňa spôsobí, že prestane obeť a obetný dar.+
A na krídle ohavností bude ten, čo pôsobí spustošenie;+ a až do vyhubenia sa práve to, o čom je rozhodnuté, bude vylievať aj na toho, ktorý je spustošený.“+
