Ester 7:1–10
7 Potom kráľ a Háman+ vošli na hostinu s kráľovnou Ester.
2 Kráľ aj teraz druhého dňa povedal Ester počas hostiny s vínom:+ „Aká je tvoja prosebná žiadosť,+ kráľovná Ester? Áno, bude ti daná.+ A aká je tvoja prosba? Do polovice kráľovstva+ – nech je vykonaná!“
3 Kráľovná Ester na to odpovedala a riekla: „Ak som našla priazeň v tvojich očiach, kráľu, a ak sa to kráľovi zdá dobré, nech je mi na moju prosebnú žiadosť daná moja vlastná duša+ a na moju prosbu môj ľud+.
4 Boli sme totiž predaní,+ ja a môj ľud, aby sme boli vyhladení, zabití a zničení.+ Keby sme boli predaní iba za otrokov a iba za slúžky,+ bola by som mlčala. Ale tá tieseň nie je vhodná, keď [je] na škodu kráľovi.“
5 Kráľ Ahasver teraz povedal, áno, povedal ďalej kráľovnej Ester: „Kto to je+ a kde je ten, kto sa osmelil+ konať takýmto spôsobom?“
6 Nato povedala Ester: „Ten muž, ten protivník+ a nepriateľ,+ je tento zlý Háman.“
Háman, ten sa kvôli kráľovi a kráľovnej zdesil.+
7 Kráľ, ten vo svojom zúrivom hneve+ vstal od hostiny s vínom, [aby šiel] do záhrady paláca; a Háman sa postavil, aby predniesol kráľovnej Ester prosbu o svoju dušu,+ lebo videl, že u kráľa je rozhodnuté proti nemu zlé.+
8 A kráľ sa vrátil zo záhrady paláca do domu hostiny s vínom;+ a Háman [práve] padol na ležadlo,+ na ktorom bola Ester. Preto kráľ povedal: „Či má dôjsť ešte k znásilneniu kráľovnej, u mňa v dome?“ Z kráľových úst vyšlo slovo,+ a Hámanovi zakryli tvár.
9 Charbona+, jeden z dvorných úradníkov+ pred kráľom, teraz povedal: „Je tu aj ten kôl,+ ktorý Háman urobil pre Mardochea, ktorý hovoril o kráľovi dobré;+ stojí v Hámanovom dome – päťdesiat lakťov vysoký.“ A tak povedal kráľ: „Poveste ho naň.“+
10 A povesil Hámana na kôl,+ ktorý pripravil pre Mardochea;+ a kráľov zúrivý hnev sa utíšil.
