Ezechiel 2:1–10
2 A povedal mi: „Syn človeka,+ postav sa na nohy, aby som s tebou hovoril.“+
2 A ihneď ako ku mne prehovoril, začal do mňa vchádzať duch+ a nakoniec ma podnietil tak, že som sa postavil na nohy, aby som počul Toho, ktorý rozprával so mnou.+
3 A ďalej mi povedal: „Syn človeka, posielam ťa k synom Izraela,+ k spurným národom, ktoré sa vzbúrili proti mne.+ Oni a ich predkovia sa proti mne dopúšťali priestupkov práve až do tohto dňa.+
4 A synovia nehanebnej tváre+ a tvrdého srdca+ – k tým ťa posielam, a povieš im: ‚Toto povedal Zvrchovaný Pán Jehova.‘
5 A oni, či ťa počujú+, alebo sa [toho] zdržia+ – veď sú spurný dom+ – istotne tiež poznajú, že bol uprostred nich prorok.+
6 A ty, syn človeka, sa ich neboj;+ a neboj sa ich slov, lebo sú tu tvrdohlavci+ a veci, ktoré ťa bodajú,+ a bývaš medzi škorpiónmi+. Neboj sa ich slov+ a nedes sa ich tvárí,+ lebo je to spurný dom.+
7 A budeš im hovoriť moje slová bez ohľadu na to, či počujú, alebo sa [toho] zdržia, lebo sú prípadom vzbury.+
8 A ty, syn človeka, počúvaj, čo ti hovorím. Nestaň sa spurným ako ten spurný dom.+ Otvor ústa a zjedz, čo ti dávam.“+
9 A videl som, a hľa, vystrela sa ku mne ruka,+ a hľa, bol v nej zvitok knihy.+
10 A postupne ho rozprestieral predo mnou a bol popísaný spredu i zozadu;+ a boli na ňom napísané žalospevy a kvílenie a nariekanie.+
