Ezechiel 3:1–27
3 A hovoril mi: „Syn človeka, čo nachádzaš, zjedz. Zjedz tento zvitok+ a choď, hovor domu Izraela.“
2 Otvoril som teda ústa a dal mi zjesť ten zvitok.+
3 A povedal mi ďalej: „Syn človeka, mal by si spôsobiť, aby sa najedlo tvoje brucho, aby si si týmto zvitkom, ktorý ti dávam, naplnil črevá.“ A začal som ho jesť a bol v mojich ústach sladký ako med.+
4 A povedal mi ďalej: „Syn človeka, choď, vstúp doprostred domu+ Izraela a budeš im rozprávať moje slová.
5 Veď nie si posielaný k ľudu, ktorý má nezrozumiteľnú reč+ alebo ťažký jazyk+ – k domu Izraela,
6 nie k mnohým národom nezrozumiteľnej reči alebo ťažkého jazyka, že ich slová nemôžeš počuť [s porozumením].+ Keby som ťa bol poslal k nim, práve tí by ťa počúvali.+
7 Ale čo sa týka domu Izraela, oni ťa nebudú chcieť počúvať, lebo nechcú počúvať mňa;+ pretože všetci z domu Izraela sú tvrdohlaví a tvrdého srdca.+
8 Hľa, urobil som tvoju tvár práve takú tvrdú ako ich tváre+ a tvoje čelo práve také tvrdé ako ich čelá.+
9 Ako diamant, tvrdšie ako kremeň+ som urobil tvoje čelo. Nebudeš sa ich báť+ a ich tváre sa nepredesíš,+ lebo sú spurný dom.“+
10 A povedal mi ďalej: „Syn človeka, všetky moje slová, ktoré ti budem hovoriť, prijmi do srdca+ a počuj vlastnými ušami.
11 A choď, vstúp medzi ľudí vo vyhnanstve,+ medzi synov svojho ľudu, a budeš im hovoriť a povieš im: ‚Toto povedal Zvrchovaný Pán Jehova,‘ bez ohľadu na to, či počujú, alebo sa [toho] zdržia.“+
12 A duch ma unášal+ a počul som za sebou zvuk veľkého ruchu+: „Nech je požehnaná Jehovova sláva z jeho miesta.“+
13 A bol tu zvuk krídiel živých tvorov, ktoré sa navzájom tesne dotýkali,+ a zvuk kolies tesne vedľa nich+ a zvuk veľkého ruchu.
14 A duch ma unášal+ a vzal ma, takže som šiel rozhorčený v zúrivom hneve svojho ducha, a Jehovova ruka bola na mne silná.+
15 A tak som vošiel medzi ľudí vo vyhnanstve pri Tel-abibe, ktorí bývali+ pri rieke Chebár+, a začal som bývať tam, kde bývali oni; a býval som tam sedem dní, ohromený medzi nimi.+
16 A na konci siedmich dní sa stalo, že prišlo ku mne Jehovovo slovo hovoriac:
17 „Syn človeka, urobil som ťa strážcom pre dom Izraela,+ a budeš počúvať reč z mojich úst a budeš ich odo mňa varovať.+
18 Keď poviem niekomu zlému: ‚Istotne zomrieš,‘+ a naozaj ho nebudeš varovať a neprehovoríš, aby si varoval zlého pred jeho zlou cestou, tak aby bol zachovaný nažive,+ zomrie vo svojom previnení,+ lebo je zlý, ale jeho krv budem vyžadovať späť z tvojej ruky.+
19 Ale ty, ak si ty niekoho zlého varoval+ a naozaj sa neobráti od svojho zla a od svojej zlej cesty, sám zomrie pre svoje previnenie,+ ale ty, ty svoju dušu oslobodíš.+
20 A keď sa niekto spravodlivý odvracia od svojej spravodlivosti+ a naozaj robí bezprávie a ja položím pred neho kameň potkýnania,+ sám zomrie, pretože si ho nevaroval. Zomrie pre svoj hriech+ a na jeho spravodlivé skutky, ktoré konal, sa nebude spomínať,+ ale jeho krv budem vyžadovať späť z tvojej ruky.+
21 A ty, ak si ty niekoho spravodlivého varoval, že spravodlivý nemá hrešiť,+ a on naozaj nehreší, celkom istotne bude žiť ďalej, lebo bol varovaný,+ a ty sám oslobodíš svoju dušu.“+
22 A prišla tam na mňa Jehovova ruka a povedal mi: „Vstaň a choď do údolnej roviny,+ a tam budem s tebou hovoriť.“
23 A tak som vstal a šiel do údolnej roviny, a hľa, stála tam Jehovova sláva,+ ako sláva, ktorú som videl pri rieke Chebár,+ a padol som na tvár.+
24 Potom vstúpil do mňa duch+ a postavil ma na nohy,+ a začal hovoriť so mnou a povedal mi:
„Poď, zavri sa v svojom dome.
25 A ty, syn človeka, hľa, istotne vložia na teba povrazy a zviažu ťa nimi, aby si nemohol vyjsť do ich stredu.+
26 A tvoj jazyk, ten ti ja nechám prilipnúť na podnebie,+ a istotne onemieš+ a nestaneš sa im mužom, ktorý udieľa pokarhanie,+ pretože sú spurný+ dom.
27 A keď budem hovoriť s tebou, otvorím ti ústa a povieš im:+ ‚Toto povedal Zvrchovaný Pán Jehova.‘ Kto počuje, nech počuje,+ a kto sa [toho] zdržiava, nech sa zdržiava, lebo sú spurný dom.+
