Ezechiel 33:1–33
33 A prišlo ku mne Jehovovo slovo hovoriac:
2 „Syn človeka, hovor synom svojho ľudu+ a povieš im:‚Čo sa týka nejakej krajiny, ak na ňu privediem meč+ a ľud krajiny, všetci spoločne, skutočne vezmú nejakého muža a dosadia ho za svojho strážcu+
3 a on naozaj uvidí, že na tú krajinu prichádza meč a zatrúbi na rohu a bude varovať ľud+
4 a poslucháč naozaj počuje zvuk rohu, ale vôbec nebude dbať na výstrahu,+ a meč príde a odníme ho, jeho krv príde na jeho hlavu.+
5 Zvuk rohu počul, ale nedbal na výstrahu. Jeho krv bude na ňom samom. A keby bol sám dbal na výstrahu, jeho duša by bola unikla.+
6 Čo sa teraz týka strážcu, ak uvidí prichádzať meč a pritom nezatrúbi na rohu+ a ľud nedostane vôbec nijakú výstrahu a meč príde a odníme im dušu, bude odňatá pre jej previnenie,+ ale jej krv budem požadovať späť z ruky strážcu.‘+
7 Čo sa teraz týka teba, syn človeka, urobil som ťa strážcom domu Izraela,+ a z mojich úst počuješ slovo a dáš im odo mňa výstrahu.+
8 Keď poviem niekomu zlému: ‚Zlý, určite umrieš!‘,+ ale ty naozaj neprehovoríš, aby si varoval zlého+ pred jeho cestou, zomrie ako zlý v svojom previnení,+ ale jeho krv budem požadovať späť z tvojej ruky.
9 Ale čo sa týka teba, ak budeš naozaj varovať niekoho zlého pred jeho cestou, [aby sa] od nej odvrátil, ale od svojej cesty sa naozaj neodvráti, zomrie v svojom previnení,+ kým ty sám svoju dušu istotne oslobodíš.+
10 Čo sa teraz týka teba, syn človeka, povedz domu Izraela: ‚Tak ste povedali: „Pretože naše vzbury a naše hriechy sú na nás a hnijeme v nich,+ ako potom zostaneme nažive?“‘+
11 Povedz im: ‚„Akože žijem,“ je výrok Zvrchovaného Pána Jehovu, „nemám potešenie v smrti zlého,+ ale v tom, že sa zlý odvracia od svojej cesty+ a skutočne zostáva nažive.+ Odvráťte sa, odvráťte sa od svojich zlých ciest,+ lebo prečo by ste mali umierať, ó, dom Izraela?“‘+
12 A ty, syn človeka, ty povedz synom svojho ľudu: ‚Spravodlivosť spravodlivého ho neoslobodí v deň jeho vzbury.+ Ale čo sa týka zla zlého, neprivedie ho k potknutiu v deň, keď sa od svojho zla odvráti.+ A dokonca ani nikto, kto má spravodlivosť, nebude pre ňu schopný zostať nažive v deň, keď zhreší.+
13 Keď poviem spravodlivému: „Určite zostaneš nažive,“ a sám bude naozaj dôverovať vo vlastnú spravodlivosť a dopustí sa bezprávia,+ na všetky jeho spravodlivé skutky sa nebude spomínať, ale za bezprávie, ktorého sa dopustil – za to zomrie.+
14 A keď poviem zlému: „Istotne zomrieš,“+ a naozaj sa odvráti od svojho hriechu+ a koná právo a spravodlivosť+
15 [a] ten zlý vráti záloh,+ veci, ktoré vzal lúpežou,+ splatí [a] naozaj chodí podľa ustanovení života, že sa nedopúšťa bezprávia,+ určite zostane nažive.+ Nezomrie.
16 Nebude sa proti nemu spomínať nijaký hriech, ktorým hrešil.+ Konal právo a spravodlivosť. Istotne zostane nažive.‘+
17 A synovia tvojho ľudu povedali: ‚Jehovova cesta nie je správne urovnaná,‘+ ale je to ich cesta, ktorá nie je správne urovnaná.
18 Keď sa niekto spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a naozaj sa dopustí bezprávia, tiež za to zomrie.+
19 A keď sa niekto zlý odvráti od svojho zla a naozaj uplatňuje právo a spravodlivosť, práve preto zostane nažive.+
20 A vy ste povedali: ‚Jehovova cesta nie je správne urovnaná.‘+ Budem vás súdiť každého podľa jeho ciest,+ ó, dom Izraela.“
21 Konečne sa stalo v dvanástom roku, v desiatom [mesiaci], piateho dňa mesiaca nášho vyhnanstva, že prišiel ku mne ten, ktorý unikol z Jeruzalema,+ a povedal: „Mesto bolo zrazené!“+
22 Večer pred príchodom toho, ktorý unikol, prišla na mňa samotná ruka Jehovu+ a otvoril mi ústa, skôr ako ku mne prišiel ráno [ten človek], a moje ústa sa otvorili a nebol som viac nemý.+
23 A začalo ku mne prichádzať Jehovovo slovo hovoriac:
24 „Syn človeka, obyvatelia týchto spustošených miest+ hovoria dokonca i o izraelskej pôde: ‚Abrahám bol len jeden, a predsa vzal do vlastníctva krajinu.+ A nás je mnoho, nám bola daná tá zem do vlastníctva.‘+
25 Preto im povedz: ‚Toto povedal Zvrchovaný Pán Jehova: „Stále jete s krvou+ a stále pozdvihujete oči k svojim zahnojeným modlám+ a stále prelievate krv.+ Mali by ste preto vlastniť krajinu?+
26 Spoľahli ste sa na svoj meč.+ Urobili ste niečo odporné+ a každý z vás poškvrnil manželku svojho druha.+ Preto by ste mali vlastniť krajinu?“‘+
27 Máš im povedať: ‚Toto povedal Zvrchovaný Pán Jehova: „Akože žijem, tí, čo sú na spustošených miestach, istotne padnú mečom;+ a kto je na povrchu poľa, toho istotne dám za potravu divému zvieraťu;+ a tí, čo sú na pevných miestach a v jaskyniach,+ zomrú morom.
28 A skutočne urobím z krajiny opustený úhor,+ áno, pustatinu, a prestane pýcha jej sily+ a izraelské vrchy budú spustošené+ a nikto nebude cez ne prechádzať.
29 A budú musieť poznať, že som Jehova, keď urobím z krajiny opustený úhor,+ áno, pustatinu, pre všetky jej odporné veci, ktoré robili.“‘+
30 A o tebe, syn človeka, o tebe spolu rozprávajú synovia tvojho ľudu pri stenách a vo vchodoch do domov,+ a jeden hovoril s druhým, každý so svojím bratom, a povedal: ‚Poďte, prosím, a počujte, aké je to slovo, ktoré vychádza od Jehovu.‘+
31 A vojdú k tebe, ako vchádzajú ľudia, a posadia sa pred tebou ako môj ľud;+ a istotne si vypočujú tvoje slová, ale nebudú podľa nich konať,+ lebo svojimi ústami vyjadrujú chtivé túžby [a] ich srdce ide za ich nepoctivým ziskom.+
32 A hľa, si im ako pieseň o zmyselných láskach, ako niekto s pekným hlasom, kto dobre hrá na strunový nástroj.+ A istotne počujú tvoje slová, ale nikto ich nekoná.+
33 A keď sa to splní – hľa, splní sa to+ – budú tiež musieť poznať, že bol uprostred nich prorok.“+
