Ezechiel 37:1–28
37 Spočinula na mne Jehovova ruka,+ takže ma v Jehovovom duchu vyviedol+ a postavil ma uprostred údolnej roviny, a tá bola plná kostí.+
2 A nechal ma obísť dookola, a hľa, bolo ich na povrchu údolnej roviny veľmi mnoho, a hľa, boli veľmi suché.+
3 A začal mi hovoriť: „Syn človeka, môžu tieto kosti ožiť?“ Na to som povedal: „Zvrchovaný Pán Jehova, ty dobre vieš.“+
4 A povedal ďalej: „Prorokuj nad tými kosťami a povieš im: ‚Ó, suché kosti, počujte Jehovovo slovo:
5 Toto povedal Zvrchovaný Pán Jehova týmto kostiam: „Hľa, privádzam do vás dych a ožijete.+
6 A ja na vás narobím šľachy a spôsobím, že na vás vystúpi mäso, a potiahnem vás kožou a vpustím do vás dych a ožijete;+ a budete musieť poznať, že som Jehova.“‘“+
7 A prorokoval som tak, ako mi bolo prikázané.+ A keď som prorokoval, začal sa ozývať zvuk, a hľa, nastal hrkot a kosti sa začali približovať, kosť ku svojej kosti.
8 A videl som, a hľa, narobili sa na nich šľachy a mäso a zvrchu sa začali poťahovať kožou. Ale dych, ten v nich nebol.
9 A ďalej mi povedal: „Prorokuj k vetru. Prorokuj, syn človeka, a povieš vetru: ‚Toto povedal Zvrchovaný Pán Jehova: „Vojdi, vietor, od štyroch vetrov a zafúkaj na tých zabitých+, nech ožijú.“‘“+
10 A prorokoval som práve tak, ako mi prikázal, a vstúpil do nich dych a ožili a postavili sa na nohy,+ veľmi, veľmi veľká vojenská sila.
11 A ďalej mi riekol: „Syn človeka, tieto kosti, to je celý dom Izraela.+ Hľa, hovoria: ‚Naše kosti vyschli a zahynula naša nádej.+ Boli sme oddelení [a ponechaní] sami na seba.‘
12 Preto prorokuj a povieš im: ‚Toto povedal Zvrchovaný Pán Jehova: „Hľa, otváram vaše pohrebisko+ a ja vás vyvediem z vášho pohrebiska, ľud môj, a zavediem vás na izraelskú pôdu.+
13 A budete musieť poznať, že som Jehova, keď otvorím vaše pohrebisko a keď vás vyvediem z vášho pohrebiska, ľud môj.“‘+
14 ‚A ja vložím do vás svojho ducha a ožijete,+ a usídlim vás na vašej pôde; a budete musieť poznať, že ja, Jehova, som hovoril a urobil som [to],‘ je Jehovov výrok.“+
15 A Jehovovo slovo prichádzalo ku mne ďalej hovoriac:
16 „A ty, syn človeka, ty si vezmi palicu+ a napíš na ňu: ‚Pre Júdu a pre synov Izraela, jeho spoločníkov.‘+ A vezmi inú palicu a napíš na ňu: ‚Pre Jozefa, Efraimova palica,+ a [pre] celý dom Izraela, jeho spoločníkov.‘+
17 A priblíž si ich jednu k druhej do jednej palice, a tak sa v tvojej ruke stanú len jednou [palicou].+
18 A keď ti synovia tvojho ľudu začnú hovoriť: ‚Nepovieš nám, čo to pre teba znamená?‘,+
19 povedz im: ‚Toto povedal Zvrchovaný Pán Jehova: „Hľa, beriem Jozefovu palicu, ktorá je v Efraimovej ruke, a izraelské kmene, jeho spoločníkov, a ja ich položím na ňu, totiž na Júdovu palicu, a skutočne z nich urobím jednu palicu,+ a stanú sa v mojej ruke jednou [palicou].“‘
20 A palice, na ktoré píšeš, budeš mať v ruke pred ich očami.+
21 A povedz im: ‚Toto povedal Zvrchovaný Pán Jehova: „Hľa, beriem synov Izraela z národov, do ktorých odišli, a ja ich zozbieram z okolia a privediem ich na ich pôdu.+
22 A naozaj urobím z nich jeden národ v krajine,+ na izraelských vrchoch, a za kráľa budú mať všetci jedného kráľa,+ a nebudú už viac dva národy, ani už nebudú rozdelení do dvoch kráľovstiev.+
23 A už sa nebudú poškvrňovať zahnojenými modlami a svojimi ohavnosťami a všetkými svojimi priestupkami;+ a istotne ich zachránim zo všetkých ich bydlísk, kde hrešili, a ja ich očistím+ a stanú sa mojím ľudom a ja sám sa stanem ich Bohom.+
24 A kráľom nad nimi bude môj sluha Dávid+ a budú mať všetci jedného pastiera;+ a budú chodiť v mojich sudcovských rozhodnutiach+ a budú dodržiavať moje ustanovenia+ a istotne ich budú vykonávať.+
25 Budú naozaj bývať v krajine, ktorú som dal svojmu sluhovi Jakobovi, v ktorej bývali vaši predkovia,+ a skutočne budú bývať v nej,+ oni a ich synovia a synovia ich synov na neurčitý čas,+ a môj sluha Dávid bude ich náčelníkom na neurčitý čas.+
26 A ja uzavriem s nimi zmluvu pokoja;+ stane sa zmluvou trvajúcou na neurčito.+ A ja ich umiestnim a rozmnožím+ a postavím svoju svätyňu v ich strede na neurčitý čas.+
27 A môj svätostánok bude skutočne nad nimi+ a istotne sa stanem ich Bohom a oni sa stanú mojím ľudom.+
28 A národy budú musieť poznať, že ja, Jehova,+ posväcujem Izrael, keď bude moja svätyňa v ich strede na neurčitý čas.“‘“+
