Ezechiel 9:1–11
9 A silným hlasom mi volal do uší hovoriac: „Nechajte priblížiť sa tých, čo venujú svoju pozornosť mestu, každý so svojou zbraňou v ruke, aby priviedli skazu!“
2 A hľa, smerom od hornej+ brány obrátenej na sever prichádzalo šesť mužov, každý so svojou zbraňou na rozbíjanie v ruke; a medzi nimi bol jeden muž odiaty do plátna,+ s kalamárom tajomníka pri boku, a prišli a postavili sa vedľa medeného oltára+.
3 A sláva Boha Izraela+, tá bola vyzdvihnutá od cherubínov+, nad ktorými bola, ku prahu domu;+ a začal volať na muža, ktorý bol odiaty plátnom+ a pri boku ktorého bol kalamár tajomníka.
4 A Jehova mu povedal ďalej: „Prejdi stredom mesta, stredom Jeruzalema, a označíš na čele ľudí, ktorí vzdychajú a stenajú+ nad všetkými odpornými vecami, ktoré sa dejú uprostred neho.“+
5 A tým [ostatným] hovoril pred mojimi ušami: „Prejdite mestom za ním a bite. Nech neľutuje vaše oko a nemajte súcit.+
6 Starca, mladého muža a pannu a dieťa a ženy+ máte pobiť – až do záhuby. Ale nepribližujte sa k nikomu, na kom je označenie;+ a máte začať od mojej svätyne.“+ A tak začali od starcov, čo boli pred domom.+
7 A ďalej im povedal: „Poškvrňte dom a naplňte nádvorie zabitými.+ Choďte!“ A vyšli a bili v meste.
8 A zatiaľ čo bili a ja som zostal, stalo sa, že som padol na tvár+ a kričal som a hovoril: „Beda+, ó, Zvrchovaný Pán Jehova! Zničíš všetkých zostávajúcich z Izraela, zatiaľ čo vylievaš svoj zúrivý hnev na Jeruzalem?“+
9 Preto mi povedal: „Previnenie domu Izraela a Júdu+ je veľmi, veľmi veľké+ a krajina je naplnená krvipreliatím+ a mesto je plné zvrátenosti;+ veď povedali: ‚Jehova opustil krajinu+ a Jehova nevidí.‘+
10 A aj čo sa týka mňa, moje oko nebude ľutovať,+ ani neprejavím súcit.+ Ich cestu istotne privediem na ich hlavu.“+
11 A hľa, muž odiaty do plátna, pri boku ktorého bol kalamár, prinášal späť slovo a hovoril: „Urobil som, ako si mi prikázal.“+
