Habakuk 3:1–19
3 Modlitba proroka Habakuka v žalospevoch:
2 Ó, Jehova, počul som správu o tebe.+ Dostal som strach z tvojej činnosti, ó, Jehova.+
Priveď to k životu uprostred rokov! Kiež to učiníš známym uprostred rokov. Počas znepokojenia kiež pamätáš, aby si prejavoval milosrdenstvo.+
3 Sám Boh prišiel z Témanu, áno, Svätý z vrchu Páran.+ Sélah.+
Jeho dôstojnosť pokryla nebesia;+ a zem sa naplnila jeho chválou.+
4 [Jeho] jas, ten sa stal podobným svetlu.+ Z ruky mu [vychádzali] dva lúče a tam sa schovávala jeho sila.+
5 Pred ním stále išiel mor+ a od nôh mu vychádzala pálčivá horúčka.+
6 Postavil sa, aby zatriasol zemou.+ Videl a potom spôsobil, aby národy poskakovali.+
A večné vrchy boli rozbité;+ pahorky trvajúce na neurčito sa sklonili.+ Jeho sú dávne chodenia.
7 Pod tým, čo škodí, som videl stany Kúšana. Stanové plátna madianskej+ krajiny sa začali zmietať.+
8 To proti riekam, ó, Jehova, to proti riekam sa rozpálil tvoj hnev,+ alebo je tvoje rozhnevanie proti moru?+ Lebo si išiel na svojich koňoch;+ tvoje dvojkolesové vozy boli záchranou.+
9 Tvoj luk sa odkrýva v [svojej] nahote.+ Prísahy kmeňov sú to, [čo sa] povedalo.+ Sélah. Riekami si potom rozdelil zem.+
10 Vrchy ťa videli; do krutých bolestí upadli.+ Prešla búrka vôd. Vodná hlbina vydala zvuk.+ Vysoko zdvihla ruky.
11 Slnko – mesiac – sa zastavili+ vo svojom vznešenom príbytku.+ Tvoje šípy vychádzali ako svetlo.+ Blesk tvojej kopije slúžil ako jas.+
12 S verejným odsúdením si pochodoval zemou. V hneve si mlátil národy.+
13 A vyšiel si na záchranu svojho ľudu,+ aby si zachránil svojho pomazaného. Rozbil si na kúsky hlavu z domu zlého.+ Bol odkrytý základ, až po krk.+ Sélah.
14 Jeho vlastnými prútmi si prebodol+ hlavu jeho bojovníkov, [keď] búrlivo postupovali, aby ma rozptýlili.+ Ich rozjarenie bolo ako [rozjarenie] tých, ktorí sa upriamili na pohltenie strápeného na mieste úkrytu.+
15 Šliapal si cez more [so] svojimi koňmi, [cez] hromadu šírych vôd.+
16 Počul som a moje brucho sa začalo znepokojovať; pri tom zvuku sa mi chveli pery; do kostí mi začala vnikať hniloba;+ a bol som znepokojený vo svojej situácii, že by som mal ticho čakať na deň tiesne,+ kým nepríde k ľuďom,+ aby ich prepadol.
17 A keby ani figovník nerozkvitol+ a keby nebola žiadna úroda na viničoch; keby sa dielo olivovníka naozaj nevydarilo a ani terasy by v skutočnosti neurodili potravu;+ aj keby stádo bolo naozaj oddelené od ohrady a v ohradách nebol žiaden dobytok,+
18 ja, ja budem napriek tomu jasať v Jehovovi;+ budem mať radosť v Bohu svojej záchrany.+
19 Jehova, Zvrchovaný Pán, je mojou životnou silou;+ a urobí moje nohy ako jelenie+ a spôsobí, že budem šliapať po svojich výšinách.+Vedúcemu na moje
strunové nástroje.
