Hebrejom 1:1–14
1 Boh, ktorý už dávno hovoril našim predkom pri mnohých príležitostiach+ a mnohými spôsobmi prostredníctvom prorokov,+
2 hovoril nám na konci týchto dní+ prostredníctvom Syna,+ ktorého ustanovil za dediča všetkého+ a prostredníctvom ktorého urobil systémy vecí.+
3 On je odleskom [jeho] slávy+ a presným znázornením jeho bytosti+ a udržiava všetko slovom svojej moci;+ a keď spôsobil očistenie za naše hriechy,+ posadil sa po pravici+ Majestátu vo výšinách.+
4 Tak sa stal lepším ako anjeli+ do tej miery, že zdedil znamenitejšie meno,+ ako je ich.
5 Napríklad, ktorému z anjelov kedy povedal: „Ty si môj syn; ja som sa dnes stal tvojím otcom“?+ A opäť: „Ja sám sa stanem jeho otcom a on sám sa stane mojím synom“?+
6 Keď však opäť privádza svojho Prvorodeného+ na obývanú zem, hovorí: „Nech mu vzdajú poctu+ všetci Boží anjeli+.“
7 O anjeloch tiež hovorí: „A robí svojich anjelov duchmi a svojich verejných služobníkov ohnivým plameňom.“+
8 Ale o Synovi: „Boh je navždy tvojím trónom+ a žezlo tvojho kráľovstva+ je žezlom priamosti.+
9 Miloval si spravodlivosť a nenávidel si nezákonnosť. Preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal+ olejom jasania viac ako tvojich spoločníkov.“+
10 A: „Ó, Pane, ty si na začiatku položil základy zeme a nebesia sú dielami tvojich rúk.+
11 Ony sa pominú, ty zostaneš stále; a ony celé zostarnú podobne ako vrchný odev+
12 a zvinieš ich podobne ako plášť,+ ako vrchný odev; a budú zmenené, ale ty si rovnaký a tvoje roky sa nikdy neskončia.“+
13 O ktorom z anjelov však kedy povedal: „Seď po mojej pravici, dokiaľ ti nedám tvojich nepriateľov ako podnož pod nohy“?+
14 Či to nie sú všetko duchovia+ pre verejnú službu,+ vyslaní, aby slúžili tým, ktorí majú zdediť+ záchranu?
