Hebrejom 12:1–29
12 Keďže nás obklopuje taký veľký oblak svedkov+, odložme tiež všetku príťaž+ a hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme.+ S vytrvalosťou+ bežme preteky+, ktoré sú nám predložené,+
2 hľadiac uprene na Ježiša, Hlavného Sprostredkovateľa+ a Zdokonaľovateľa našej viery.+ Pre radosť, ktorá mu bola predložená+, zniesol mučenícky kôl, pohrdol pohanou a posadil sa po pravici Božieho trónu.+
3 A uvažujte dôkladne o tom, ktorý zniesol toľko odporujúcich rečí+ od hriešnikov proti ich vlastným záujmom, aby ste sa neunavili a nevyčerpali v svojich dušiach.+
4 V svojom zápase proti hriechu ste ešte nikdy neodolávali až do krvi,+
5 ale úplne ste zabudli na nabádanie, ktoré sa obracia na vás ako na synov:+ „Syn môj, nepodceňuj kázeň od Jehovu, ani nepoľavuj, keď ťa napráva.+
6 Lebo koho Jehova miluje, toho kázni; áno, bičuje každého, koho prijíma za syna.“+
7 To, čo znášate, je na vaše ukázňovanie+. Boh zaobchádza s vami ako so synmi.+ Veď ktorého syna otec nekázni?+
8 Ak ste však bez kázne, ktorej sa stali všetci účastní, ste v skutočnosti nemanželské deti+, a nie synovia.
9 A navyše, mávali sme otcov podľa nášho tela, ktorí nás káznili,+ a preukazovali sme im úctu. Nemáme sa omnoho viac podriaďovať Otcovi nášho duchovného života a žiť?+
10 Veď oni nás obyčajne káznili iba počas niekoľkých dní podľa toho, čo považovali za dobré,+ ale on to robí na náš úžitok, aby sme mali účasť na jeho svätosti.+
11 Žiadne káznenie sa pravdaže v prítomnosti nezdá radostné, ale zarmucujúce;+ a predsa tým, čo boli ním cvičení, prináša potom pokojné ovocie,+ spravodlivosť.+
12 Preto narovnajte sklesnuté ruky+ a zoslabnuté kolená+
13 a stále narovnávajte cesty svojim nohám,+ aby sa chromé nevykĺbilo, ale skôr aby bolo uzdravené.+
14 Usilujte sa o pokoj so všetkými ľuďmi+ a o posvätenie,+ bez ktorého nikto neuvidí Pána.+
15 Starostlivo dávajte pozor, aby nikto z vás neprišiel o Božiu nezaslúženú láskavosť,+ aby nevyrástol nijaký jedovatý koreň+ a nespôsobil ťažkosti a aby to nepoškvrnilo mnohých,+
16 aby tu nebol nikto smilník ani taký, čo si necení sväté veci, ako Ezau,+ ktorý sa vzdal svojich práv prvorodeného výmenou za jeden pokrm.+
17 Veď viete, že potom, keď chcel zdediť požehnanie,+ bol zavrhnutý,+ lebo nenašiel miesto pre zmenu zmýšľania,+ hoci to so slzami vážne hľadal.+
18 Lebo ste sa nepriblížili k tomu, čo možno nahmatať+ a čo zapálil oheň,+ a k tmavému oblaku a k hustej tme a k búrke+
19 a k trúbeniu trúbky+ a hlasu slov;+ pri počutí toho hlasu si ľud vyprosoval, aby im nebolo pridané nijaké slovo.+
20 Lebo nemohli zniesť príkaz: „A ak sa nejaké zviera dotkne vrchu, má byť ukameňované.“+
21 Bol to taký hrozný pohľad, že Mojžiš povedal: „Bojím sa a chvejem sa.“+
22 Vy ste sa však priblížili k vrchu Sion+ a k mestu+ živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu+ a k myriadam anjelov,+
23 vo všeobecnom zhromaždení,+ a k zboru prvorodených,+ ktorí boli zapísaní+ v nebesiach, a k Bohu, Sudcovi všetkých,+ a k duchovnému životu+ spravodlivých, ktorí sa stali dokonalými,+
24 a k Ježišovi, sprostredkovateľovi+ novej zmluvy,+ a ku krvi pokropenia,+ ktorá hovorí lepším spôsobom ako Ábelova.+
25 Hľaďte, aby ste neodmietli toho, ktorý hovorí.+ Lebo ak neunikli tí, ktorí odmietli toho, ktorý dával božskú výstrahu na zemi,+ tým viac neunikneme my, ak sa odvrátime od toho, ktorý hovorí z nebies.+
26 Vtedy otriasol jeho hlas zemou,+ ale teraz sľúbil a povedal: „Ešte raz uvediem do pohybu nielen zem, ale aj nebo.“+
27 Výraz „ešte raz“ teda naznačuje, že budú odstránené veci, ktoré sa otriasli, totiž veci, ktoré boli urobené,+ aby zostali veci, ktorými nie je otrasené.+
28 Teda keď vidíme, že máme dostať kráľovstvo, ktoré nemôže byť otrasené,+ majme naďalej nezaslúženú láskavosť, ktorou môžeme preukazovať Bohu prijateľnú svätú službu so zbožnou bázňou a s posvätnou úctou.+
29 Lebo náš Boh je aj stravujúcim ohňom.+
