Hebrejom 5:1–14
5 Lebo každý veľkňaz vzatý z ľudí je ustanovený na prospech ľudí nad tým, čo patrí Bohu,+ aby prinášal dary a obete za hriechy.+
2 Je schopný správať sa mierne voči nevedomým a tým, ktorí sa dopúšťajú chýb, lebo [sám] je tiež obklopený svojou vlastnou slabosťou+
3 a pre ňu je povinný prinášať obete za hriechy, tak sám za seba, ako aj za ľud.+
4 Nikto si však neberie túto česť sám od seba,+ ale len keď ho povolá Boh,+ práve tak, ako [bol] aj Áron+.
5 Tak ani Kristus neoslávil sám seba tým,+ že sa stal veľkňazom,+ ale [oslávil+ ho ten], ktorý o ňom povedal: „Ty si môj Syn; ja som sa dnes stal tvojím otcom.“+
6 Ako hovorí aj na inom mieste: „Ty si kňazom navždy podľa spôsobu Melchisedeka.“+
7 [Kristus] obetoval v dňoch svojho tela pokorné prosby a tiež prosebné žiadosti+ so silnými+ výkrikmi a slzami Tomu, ktorý bol schopný zachrániť ho zo smrti, a pre svoju zbožnú bázeň+ bol priaznivo vypočutý.
8 Hoci bol Synom, naučil sa poslušnosti z toho, čo vytrpel;+
9 a keď sa stal dokonalým,+ stal sa zodpovedným za večnú záchranu všetkých,+ ktorí ho poslúchajú,+
10 lebo ho Boh výslovne povolal za veľkňaza podľa spôsobu Melchisedeka.+
11 Máme o ňom mnoho čo povedať a je [to] ťažké vysvetliť, lebo ste otupeli v počúvaní.+
12 Lebo hoci by ste s ohľadom na čas mali byť učiteľmi+, opäť potrebujete, aby vás niekto učil od začiatku základné veci+ Božích svätých vyhlásení;+ a stali ste sa takými, že potrebujete mlieko, a nie pevný pokrm.+
13 Lebo kto pije mlieko, nie je oboznámený so slovom spravodlivosti, lebo je dieťa.+
14 Ale pevný pokrm patrí zrelým ľuďom, ktorí cvičili svoju vnímavosť+ používaním, aby rozlišovali medzi správnym a nesprávnym.+
