Hebrejom 6:1–20
6 Preto keď sme teraz zanechali základnú náuku+ o Kristovi+, usilovne spejme k zrelosti+ a neklaďme opäť základy,+ totiž pokánie z mŕtvych skutkov+ a vieru v Boha,+
2 učenie o krstoch+ a kladení rúk+, o vzkriesení mŕtvych+ a večnom súde+.
3 A to budeme robiť, ak to Boh naozaj dovolí.+
4 Lebo nie je možné, aby tí, ktorí boli raz navždy osvietení+ a ochutnali nebeský veľkorysý dar+ a stali sa účastníkmi svätého ducha+
5 a ktorí ochutnali+ znamenité Božie slovo a moc prichádzajúceho systému vecí,+
6 ale ktorí odpadli,+ aby boli znovu oživení k pokániu,+ lebo pre seba znovu pribíjajú na kôl Božieho Syna a vystavujú ho na verejnú hanbu.+
7 Napríklad pôda, do ktorej sa vpíja dážď, ktorý na ňu často prichádza, a ktorá potom rodí rastlinstvo vhodné pre tých, pre ktorých sa obrába,+ má odplatené požehnaním od Boha.
8 Avšak ak prináša tŕnie a bodľačie, je zavrhnutá a je blízko prekliatiu;+ a skončí tým, že je spálená.+
9 Ale čo sa týka vás, milovaní, sme presvedčení o lepších veciach a o veciach spojených so záchranou, hoci takto hovoríme.
10 Lebo Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a na lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu+ tým, že ste slúžili svätým+ a naďalej slúžite.
11 Túžime však po tom, aby každý z vás prejavoval tú istú usilovnosť, aby ste tak mali plnú istotu+ nádeje+ až do konca,+
12 aby ste nezleniveli,+ ale aby ste boli napodobňovateľmi+ tých, ktorí vierou a trpezlivosťou zdedia sľuby.+
13 Lebo keď dával Boh svoj sľub Abrahámovi,+ prisahal+ sám na seba, pretože nemohol prisahať na nikoho väčšieho,
14 a povedal: „Istotne ťa požehnám požehnaním a rozmnožím ťa rozmnožením.“+
15 A tak keď [Abrahám] prejavil trpezlivosť, dostal [tento] sľub.+
16 Lebo ľudia prisahajú na toho, kto je väčší,+ a ich prísahou sa skončí každý spor, lebo je pre nich právnou zárukou.+
17 Tak Boh, keď chcel dedičom+ sľubu hojnejšie prejaviť nezmeniteľnosť+ svojej rady, vystúpil s prísahou,
18 aby dvoma nezmeniteľnými vecami, v ktorých je nemožné, aby Boh luhal,+ sme boli my, čo sme utiekli do útočišťa, silne povzbudení a chopili sa predloženej nádeje+.
19 Túto [nádej+] máme ako kotvu duše, istú a pevnú, a tá vstupuje dovnútra za oponu,+
20 kam za nás vstúpil predchodca,+ Ježiš, ktorý sa stal navždy veľkňazom podľa spôsobu Melchisedeka.+
