Hebrejom 9:1–28
9 Čo sa týka skoršej [zmluvy], tá mala ustanovenia svätej služby+ a [svoje] sväté miesto+ na tejto zemi.
2 Lebo bolo postavené prvé [oddelenie] stanu+, kde bol svietnik+ a stôl+ a vystavené chleby+, a to sa nazýva „Sväté miesto“+.
3 Ale za druhou oponou+ bolo [oddelenie] stanu nazvané „Najsvätejšia“+.
4 To malo zlatú kadidelnicu+ a truhlu zmluvy+, ktorá bola celá dookola potiahnutá zlatom+. V nej bol zlatý krčah s mannou+ a Áronov prút, ktorý vypučal,+ a tabuľky+ zmluvy;
5 nad ňou boli slávni cherubíni+ zatieňujúci [vrchnák] zľutovnice.+ Teraz však nie je čas hovoriť o tom podrobne.
6 Keď to bolo takto postavené, vchádzajú kňazi v každom čase do prvého [oddelenia] stanu,+ aby konali sväté služby;+
7 ale do druhého [oddelenia] vstupuje iba veľkňaz raz do roka,+ nie bez krvi,+ ktorú obetuje sám za seba+ a za nevedomé hriechy ľudu.+
8 Tak objasňuje svätý duch, že kým stál prvý stan, nebola ešte zjavená cesta+ do svätého miesta.+
9 Práve tento [stan] je podobenstvom+ na ustanovený čas, ktorý teraz nadišiel,+ a v súlade s tým sa prinášajú tak dary, ako aj obete.+ Tie však nemôžu [toho], kto koná svätú službu, urobiť dokonalým,+ čo sa týka jeho svedomia+,
10 ale sa vzťahujú iba na jedlo+ a nápoje+ a rôzne krsty+. Boli to zákonné požiadavky vzťahujúce sa na telo+ a boli dané až do ustanoveného času na nápravu vecí.+
11 Ale keď prišiel Kristus ako veľkňaz+ dobrých vecí, ktoré nastali prostredníctvom väčšieho a dokonalejšieho stanu, ktorý [nebol] urobený rukami, ani [nebol] z tohto stvorenia,+
12 nevošiel s krvou+ capov a mladých býkov, ale so svojou vlastnou krvou+ raz navždy do svätého miesta a získal [pre nás] večné oslobodenie.+
13 Lebo ak krv capov+ a býkov+ a popol+ z jalovice, ktorou sú pokropení tí, čo boli poškvrnení,+ posväcuje natoľko, že sa telo stáva čistým,+
14 o čo viac krv+ Krista, ktorý sa prostredníctvom večného ducha bez poškvrny obetoval+ Bohu, očistí+ naše svedomie od mŕtvych skutkov+, aby sme preukazovali živému Bohu svätú službu+?
15 Preto je sprostredkovateľom+ novej zmluvy, aby tí, ktorí boli povolaní, mohli dostať sľub večného dedičstva.+ Lebo smrť nastala, aby boli výkupným+ oslobodení od priestupkov pod skoršou zmluvou.+
16 Teda kde je zmluva+, [tam] musí nastať smrť [ľudského] účastníka zmluvy.
17 Zmluva je totiž platná nad mŕtvymi [obeťami], lebo nikdy nie je účinná, kým žije ľudský účastník zmluvy.
18 Preto ani predošlá [zmluva]+ nebola zasvätená bez krvi.+
19 Lebo keď Mojžiš oznámil všetkému ľudu každé prikázanie podľa Zákona,+ vzal krv mladých býkov a capov s vodou a šarlátovou vlnou a yzopom+, pokropil knihu a všetok ľud
20 a povedal: „Toto je krv zmluvy, ktorú vám Boh uložil ako príkaz.“+
21 A krvou pokropil aj stan+ a všetky nádoby na verejnú službu.+
22 Áno, takmer všetko sa očisťuje podľa Zákona krvou+ a bez vyliatia krvi+ niet odpustenia.+
23 Preto bolo potrebné, aby boli znázornenia+ vecí v nebesiach očistené týmito prostriedkami,+ ale samotné nebeské veci lepšími obeťami, ako sú tieto.
24 Veď Kristus nevstúpil do svätého miesta urobeného rukami,+ ktoré je napodobnením skutočnosti,+ ale do samého neba,+ aby sa teraz za nás zjavil pred osobou Boha.+
25 Ani nie preto, aby často obetoval sám seba, tak ako veľkňaz vstupuje každoročne+ do svätého miesta s krvou, ktorá nie je jeho vlastná.+
26 Inak by musel často trpieť od založenia+ sveta. Teraz sa však zjavil+ raz+ navždy pri závere systémov vecí+, aby odstránil hriech tak, že obetoval sám seba.+
27 A ako je dané ľuďom+, aby zomreli raz navždy, ale potom [príde] súd,+
28 tak bol aj Kristus obetovaný raz+ navždy, aby niesol hriechy mnohých;+ a keď sa zjaví+ po druhý raz,+ nebude to pre hriech,+ ale na záchranu tých, ktorí ho vrúcne očakávajú.+
