Jakub 1:1–27
1 Jakub+, otrok+ Boha a Pána Ježiša Krista, dvanástim rozptýleným+ kmeňom+:
Pozdravy!
2 Považujte to len za radosť, moji bratia, keď sa stretávate s rôznymi skúškami,+
3 lebo istotne viete, že tá vyskúšaná akosť vašej viery spôsobuje vytrvalosť.+
4 Ale nech vytrvalosť dokončí svoje dielo, aby ste boli úplní+ a zdraví v každom ohľade a [aby] vám nič nechýbalo.+
5 Ak teda niekomu z vás chýba múdrosť+, nech stále žiada Boha,+ lebo dáva všetkým štedro a bez výčitiek;+ a bude mu daná.+
6 Nech však stále žiada+ vo viere a vôbec nepochybuje,+ lebo ten, kto pochybuje, je ako morská vlna, ktorú ženie vietor+ a zmieta sem a tam.
7 Nech sa taký človek nedomnieva, že dostane niečo od Jehovu;+
8 je nerozhodným+ mužom, nestálym+ na všetkých svojich cestách.
9 Ale nech ponížený brat jasá nad svojím povýšením+
10 a bohatý+ nad svojím ponížením, lebo sa pominie ako kvet rastlinstva.+
11 Lebo slnko vychádza so spaľujúcou horúčavou a spôsobuje, že rastlinstvo vädne a jeho kvet opadáva a krása jeho vonkajšieho vzhľadu hynie. Takisto bude bohatý chradnúť na svojich životných cestách.+
12 Šťastný je muž, ktorý stále vytrváva v skúške,+ lebo keď bude schválený, prijme korunu života,+ ktorú sľúbil Jehova tým, ktorí ho milujú.+
13 Keď je niekto v skúške+, nech nehovorí: „Pokúša ma Boh.“ Veď Boha nemožno pokúšať zlými vecami, ani sám nikoho nepokúša,
14 ale každý je pokúšaný tým, že je priťahovaný a lákaný vlastnou žiadosťou.+
15 Keď sa potom žiadosť stane plodnou, porodí hriech;+ a keď je hriech vykonaný, splodí smrť.+
16 Nedajte sa zviesť,+ moji milovaní bratia.
17 Všetko dobré,+ čo dostaneme, a každý dokonalý dar je zhora,+ lebo zostupuje od Otca [nebeských] svetiel,+ a u neho niet zmeny z otáčania sa tieňa.+
18 Keďže to chcel+, splodil nás slovom pravdy,+ aby sme boli akýmsi prvým ovocím+ jeho tvorov.
19 To vedzte, moji milovaní bratia: Každý človek má byť rýchly v počúvaní, pomalý v reči,+ pomalý v hneve;+
20 lebo hnev muža nepôsobí Božiu spravodlivosť.+
21 Preto odložte všetku nečistotu a to, čo je navyše, mravné zlo,+ a prijmite s miernosťou vštepovanie slova,+ ktoré môže zachrániť vaše duše.+
22 A staňte sa tými, ktorí uplatňujú slovo+, a nie iba poslucháčmi, ktorí sa klamú falošným uvažovaním,+
23 lebo ak je niekto poslucháčom slova a neuplatňuje [ho],+ je ako muž, ktorý sa pozerá na svoju prirodzenú tvár v zrkadle.
24 Lebo sa pozerá na seba a odchádza a ihneď zabúda, akým je človekom.
25 Kto sa však zahľadí do dokonalého zákona+, ktorý patrí k slobode, a kto na [ňom] trvá, ten bude šťastný+, keď [to] bude robiť, lebo sa nestal zábudlivým poslucháčom, ale činiteľom skutku.+
26 Ak sa niekomu zdá, že zachováva vonkajší spôsob uctievania,+ a predsa nedrží svoj jazyk na uzde,+ ale naďalej klame vlastné srdce,+ jeho spôsob uctievania je márny.+
27 Spôsob uctievania, ktorý je čistý+ a nepoškvrnený+ zo stanoviska nášho Boha a Otca, je takýto: starať sa o siroty+ a vdovy+ v ich súžení+ a zachovávať sa bez poškvrny+ od sveta+.
