Jozua 14:1–15
14 A toto vzali synovia Izraela do dedičného vlastníctva v krajine Kanaan,+ ktorú im kňaz Eleazár a Nunov syn Jozua a hlavy otcov kmeňov zo synov Izraela dali zdediť.+
2 Ich dedičstvo bolo vylosované,+ tak ako Jehova prikázal prostredníctvom Mojžiša, pre deväť kmeňov a polovicu kmeňa.+
3 Lebo Mojžiš dal dedičstvo dvom ostatným kmeňom a druhej polovici kmeňa na druhej strane Jordána;+ a Lévitom nedal v ich strede dedičstvo.+
4 Lebo zo synov Jozefa sa stali dva kmene,+ Manaše+ a Efraim+, a nedali v krajine podiel Lévitom, okrem miest+ na bývanie a pastvín pre ich hospodárske zvieratá a ich majetok.+
5 Synovia Izraela urobili tak, ako Jehova prikázal Mojžišovi; a rozdelili krajinu.
6 Synovia Júdu potom v Gilgale+ pristúpili k Jozuovi, a Káleb+, syn Kenizejca+ Jefunneho, mu povedal: „Sám dobre poznáš slovo, ktoré Jehova hovoril v Kádeš-barnei+ Mojžišovi, mužovi [pravého] Boha,+ vzhľadom na mňa a vzhľadom na teba.+
7 Mal som štyridsať rokov, keď ma Jehovov sluha Mojžiš vyslal z Kádeš-barney, aby som prešpehoval krajinu,+ a prišiel som a priniesol mu späť slovo, tak ako to bolo v mojom srdci.+
8 Moji bratia, ktorí vyšli so mnou, však spôsobili, že srdce ľudu sa roztopilo,+ ale ja, ja som úplne nasledoval Jehovu, svojho Boha.+
9 Mojžiš teda v ten deň prisahal a povedal: ‚Krajina, po ktorej šliapala tvoja noha,+ sa stane tvojou a tvojich synov ako dedičstvo na neurčitý čas, lebo si úplne nasledoval Jehovu, môjho Boha.‘+
10 A teraz ma tu Jehova zachoval nažive,+ tak ako sľúbil,+ týchto štyridsaťpäť rokov od [doby], keď Jehova urobil tento sľub Mojžišovi, keď Izrael chodil v pustatine,+ a dnes mám osemdesiatpäť rokov.
11 Napriek tomu som ale dnes taký silný ako v deň, keď ma Mojžiš vyslal.+ Aká bola moja sila vtedy, taká je moja sila teraz do vojny, k vychádzaniu i ku vchádzaniu.+
12 A daj mi teraz tento hornatý kraj, ktorý Jehova v ten deň sľúbil,+ lebo sám si toho dňa počul, že tam boli Anakovci+ a veľké opevnené mestá.+ Azda bude Jehova so mnou+ a určite ich zbavím vlastníctva, tak ako Jehova sľúbil.“+
13 A tak ho Jozua požehnal a dal Hebron do dedičstva Kálebovi, synovi Jefunneho.+
14 Preto Hebron patrí až do tohto dňa ako dedičstvo Kálebovi, synovi Kenizejca Jefunneho, lebo úplne nasledoval Jehovu, Boha Izraela.+
15 Meno Hebrona bolo predtým Kirjat-arba+ ([zmienený Arba+ bol] veľkým mužom medzi Anakovcami). A krajina nebola znepokojovaná vojnou.+