Jozua 17:1–18
17 A lós+ pripadol kmeňu Manašeho+, pretože bol Jozefovým prvorodeným,+ Machirovi+, prvorodenému Manašeho, otcovi Gileáda+, pretože to bol on, ktorý sa osvedčil ako bojovník+; pripadli mu Gileád+ a Bázan.
2 A [lós] pripadol zostávajúcim synom Manašeho podľa ich rodov, synom Abiezera+ a synom Cheleka+ a synom Asriela, synom Sichema+ a synom Chefera a synom Šemidu+. Títo boli synmi Manašeho, Jozefovho syna, muži podľa svojich rodov.
3 Ale Celofchad+, syn Chefera, syna Gileáda, syna Machira, syna Manašeho, ten nemal synov, ale dcéry, a toto boli mená jeho dcér: Machla a Noacha, Chogla, Milka a Tirca+.
4 Predstúpili teda pred kňaza Eleazára+ a Jozuu, Nunovho syna, a náčelníkov a povedali: „Bol to Jehova, ktorý prikázal Mojžišovi, aby nám dal dedičstvo uprostred našich bratov.“+ Podľa Jehovovho nariadenia im preto dal dedičstvo uprostred bratov ich otca.+
5 A Manašemu pripadlo desať prídelov okrem gileádskej a bázanskej krajiny, ktoré boli na druhej strane Jordána;+
6 lebo Manašeho dcéry dostali dedičstvo uprostred jeho synov; a gileádska krajina sa stala majetkom zostávajúcich synov Manašeho.
7 A hranica Manašeho bola od Ašera k Michmetatu+, ktorý je pred Sichemom+, a hranica sa pohybovala doprava k obyvateľom En-tappuacha.
8 Tappuachská+ krajina sa stala Manašeovou, ale Tappuach na hranici Manašeho patril synom Efraima.
9 A hranica schádzala do údolia bystriny Kána, smerom na juh k údoliu bystriny týchto Efraimových miest+ uprostred Manašeových miest, a hranica Manašeho bola na severe údolia bystriny a končila sa pri mori.+
10 Na juh to bolo Efraimove a na sever Manašeove a jeho hranicou bolo more;+ a na severe siahajú k Ašerovi a na východe k Jisachárovi.
11 A Manašemu+ pripadol v Jisachárovi a v Ašerovi Bet-šean+ a jeho závislé mestečká a Jibleam+ a jeho závislé mestečká a obyvatelia Dora+ a jeho závislé mestečká a obyvatelia En-dora+ a jeho závislé mestečká a obyvatelia Tánachu+ a jeho závislé mestečká a obyvatelia Megidda+ a jeho závislé mestečká, tri z výšin.
12 A Manašeovi synovia neboli schopní vziať tie mestá do vlastníctva,+ ale Kanaančania v tej krajine trvalo bývali.+
13 A keď synovia Izraela zosilneli,+ došlo k tomu, že ukladali Kanaančanom nútenú prácu+ a nezbavili ich úplne vlastníctva.+
14 A synovia Jozefa hovorili s Jozuom a povedali: „Prečo si mi dal do dedičstva jeden lós+ a jeden prídel, zatiaľ čo som početným ľudom, lebo mi Jehova doteraz žehnal?“+
15 A tak im Jozua povedal: „Keď si početným ľudom, vyjdi k lesu a tam v zemi Perizejcov+ a Refaimčanov+ si ho vyrúbeš, lebo hornatý kraj+ Efraima je pre teba príliš úzky.“
16 Potom synovia Jozefa povedali: „A sú tam bojové dvojkolesové vozy+ so železnými kosami medzi všetkými Kanaančanmi bývajúcimi v krajine nížiny, jednak [medzi] tými, ktorí sú v Bet-šeane+ a jeho závislých mestečkách, tak i [medzi] tými, ktorí sú v Jezreelskej+ nížine.“
17 Jozua teda povedal Jozefovmu domu, Efraimovi a Manašemu, toto: „Si početným ľudom a máš veľkú silu.+ Nemáš dostať len jeden lós,+
18 ale hornatý kraj sa má stať tvojím.+ Pretože to je les, vyrúbeš ho a stane sa tvojím koncovým bodom. Lebo máš vyhnať Kanaančanov, hoci majú bojové dvojkolesové vozy so železnými kosami a sú silní.“+
