Jozua 2:1–24
2 Potom Nunov syn Jozua vyslal tajne zo Šittimu+ dvoch mužov ako vyzvedačov a povedal: „Choďte, pozrite sa na krajinu a na Jericho.“ Tak išli a prišli do domu prostitútky, ktorá sa volala Rachab+, a ubytovali sa tam.
2 Kráľovi Jericha časom povedali: „Hľa, dnes v noci sem prišli muži zo synov Izraela, aby preskúmali krajinu.“
3 Kráľ Jericha teda poslal k Rachab a povedal: „Vyveď tých mužov, ktorí k tebe prišli, ktorí vošli do tvojho domu, lebo prišli preto, aby preskúmali celú krajinu.“+
4 Medzitým žena vzala tých dvoch mužov a skryla ich. A povedala: „Áno, tí muži ku mne naozaj prišli a nevedela som, odkiaľ sú.
5 A pri zatváraní brány za súmraku sa stalo,+ že muži odišli. Proste neviem, kam tí muži išli. Žeňte sa za nimi, rýchlo, lebo ich dostihnete.“
6 (Ale ona ich vzala hore na strechu+ a ukryla ich medzi steblá ľanu, ktoré mala poukladané v radoch na streche.)
7 A muži sa za nimi hnali smerom k Jordánu, k brodom+; a okamžite po tom, čo vyšli tí, ktorí ich naháňali, zavreli bránu.
8 Predtým, než si ľahli, prišla za nimi na strechu.
9 A ďalej povedala mužom: „Ja viem, že vám Jehova istotne dá krajinu+ a že na nás padol úľak z vás+ a všetci obyvatelia krajiny kvôli vám zmalomyseľneli.+
10 Počuli sme totiž, ako Jehova pred vami vysušil vody Červeného mora, keď ste vyšli z Egypta,+ a čo ste urobili dvom kráľom Amorejcov, ktorí boli na druhej strane Jordána, totiž Sichonovi+ a Ógovi,+ ktorých ste oddali zničeniu.+
11 Keď sme o tom počuli, potom sa naše srdcia roztopili+ a v nikom sa už kvôli vám nepozdvihol duch,+ lebo Jehova, váš Boh, je Bohom hore v nebesiach a dole na zemi.+
12 A teraz mi, prosím, prisahajte na Jehovu,+ pretože som vám prejavila milujúcu láskavosť, že aj vy určite prejavíte milujúcu láskavosť domácnosti môjho otca+ a dáte mi dôveryhodné znamenie.+
13 A zachováte nažive môjho otca+ a moju matku a mojich bratov a moje sestry a všetkých, ktorí k nim patria, a oslobodíte naše duše od smrti.“+
14 Na to jej muži povedali: „Naše duše majú zomrieť miesto vás!+ Ak nepoviete o tejto našej záležitosti, stane sa, že aj my istotne prejavíme milujúcu láskavosť a dôveryhodnosť tebe,+ keď nám dá Jehova krajinu.“
15 Potom ich nechala zostúpiť oknom po povraze, lebo jej dom bol na strane múru, a bolo to na múre, kde bývala.+
16 A povedala im: „Choďte do hornatého kraja, aby na vás prenasledovatelia nenatrafili; a zostanete tam schovaní tri dni, dokiaľ sa prenasledovatelia nevrátia, a potom si choďte svojím smerom.“
17 Muži jej zase povedali: „Sme bez viny vzhľadom na túto tvoju prísahu, ktorú si nám dala odprisahať.+
18 Hľa, vchádzame do krajiny. Tento povraz zo šarlátovej priadze máš uviazať v okne, z ktorého si nás nechala zostúpiť, a svojho otca, svoju matku a svojich bratov a celú domácnosť tvojho otca máš zhromaždiť k sebe do domu.+
19 A stane sa, že ktokoľvek vyjde z dverí tvojho domu von,+ jeho krv bude na jeho vlastnej hlave, a my budeme bez viny; a na našej hlave bude krv každého, kto zostane s tebou v dome, keby na neho bola vztiahnutá ruka.
20 A ak by si o tejto našej záležitosti podala správu,+ budeme tiež bez viny, pokiaľ ide o túto tvoju prísahu, ktorú si nám dala odprisahať.“
21 Na to povedala: „Nech sa stane podľa vašich slov.“
S tým ich poslala a oni šli svojou cestou. Potom uviazala v okne šarlátový povraz.
22 Išli teda a prišli do hornatého kraja a bývali tam tri dni, dokiaľ sa prenasledovatelia nevrátili. Prenasledovatelia ich však hľadali na každej ceste a nenašli ich.
23 A tí dvaja muži opäť zostúpili z hornatého kraja a prešli [na druhú stranu] a prišli k Nunovmu synovi Jozuovi a vyrozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo.
24 A povedali ďalej Jozuovi: „Jehova dal celú krajinu do našej ruky.+ A preto všetci obyvatelia krajiny kvôli nám zmalomyseľneli.“+
