Jozua 22:1–34
22 V tom čase Jozua zavolal Rúbenovcov a Gádovcov a polovicu kmeňa Manašeho+
2 a povedal im: „Vy, vy ste dodržiavali všetko, čo vám prikázal Jehovov sluha Mojžiš,+ a poslúchali ste môj hlas vo všetkom, čo som vám prikázal.+
3 Neopustili ste svojich bratov počas tých mnoho dní+ až do tohto dňa a dodržiavali ste záväzok [vyplývajúci z] prikázania Jehovu, svojho Boha.+
4 A teraz Jehova, váš Boh, dal vašim bratom odpočinutie, tak ako im sľúbil.+ Teraz sa teda obráťte a choďte k svojim stanom v krajine svojho vlastníctva, ktorú vám dal Jehovov sluha Mojžiš na druhej strane Jordána.+
5 Len dávajte pozor, aby ste uplatňovali prikázanie+ a zákon, ktoré vám prikázal Jehovov služobník Mojžiš, tým, že budete milovať+ Jehovu, svojho Boha, a chodiť po všetkých jeho cestách+ a dodržiavať jeho prikázania+ a lipnúť na ňom+ a slúžiť+ mu celým svojím srdcom+ a celou svojou dušou+.“
6 S tým ich Jozua požehnal+ a poslal ich preč, aby išli k svojim stanom.
7 A polovici kmeňa Manašeho dal Mojžiš dar v Bázane+ a jeho druhej polovici dal Jozua dar s ich bratmi na druhej strane Jordána na západ.+ Keď ich Jozua poslal preč k ich stanom, požehnal aj ich.
8 A ďalej im povedal: „Vráťte sa k svojim stanom s mnohým bohatstvom a s veľkým počtom hospodárskych zvierat, so striebrom a zlatom a meďou a železom a odevmi vo veľmi veľkom množstve.+ Vezmite si svoj podiel z koristi+ svojich nepriateľov so svojimi bratmi.“
9 Potom sa synovia Rúbena a synovia Gáda a polovica kmeňa Manašeho vrátili a odišli od ostatných synov Izraela zo Šíla, ktoré je v krajine Kanaan, aby išli do krajiny Gileád+, do krajiny svojho vlastníctva, v ktorej sa usadili podľa Jehovovho nariadenia prostredníctvom Mojžiša.+
10 Keď prešli do jordánskych krajov, ktoré sú v krajine Kanaan, potom tam synovia Rúbena a synovia Gáda a polovica kmeňa Manašeho pri Jordáne postavili oltár, veľmi nápadný oltár+.
11 Neskôr ostatní synovia Izraela počuli+, že sa hovorí: „Hľa, synovia Rúbena a synovia Gáda a polovica kmeňa Manašeho postavili oltár na hranici krajiny Kanaan v krajoch Jordána, na strane, ktorá patrí synom Izraela.“
12 Keď sa o tom synovia Izraela dopočuli, celé zhromaždenie synov Izraela+ sa potom zhromaždilo v Šíle+, aby proti nim vojensky zasiahli.+
13 Vtedy synovia Izraela poslali+ k synom Rúbena a synom Gáda a polovici kmeňa Manašeho v gileádskej krajine Pinchasa+, syna kňaza Eleazára,
14 a s ním desať náčelníkov, jedného náčelníka z každého otcovského domu zo všetkých kmeňov Izraela, a každý bol hlavou domu svojich otcov z tisícov Izraela.+
15 Časom prišli k synom Rúbena a synom Gáda a polovici kmeňa Manašeho v krajine Gileád a začali s nimi hovoriť+ a povedali:
16 „Toto povedalo celé Jehovovo+ zhromaždenie: ‚Aký skutok nevery+ ste to spáchali proti Bohu Izraela, že ste sa dnes odvrátili+ od nasledovania Jehovu tým, že ste si postavili oltár,+ aby ste sa dnes vzbúrili proti Jehovovi?
17 Či bolo pre nás príliš malé previnenie Peoru+, z ktorého sme sa až do tohto dňa neočistili, hoci prišla rana na Jehovovo zhromaždenie?+
18 A vy – vy by ste sa dnes odvrátili od nasledovania Jehovu; lebo sa stane, že ak by ste sa dnes vy, [áno] vy, vzbúrili proti Jehovovi, potom bude zajtra rozhorčený proti celému zhromaždeniu Izraela.+
19 A keď je skutočne krajina vášho vlastníctva nečistá,+ prejdite do krajiny Jehovovho vlastníctva,+ kde prebýva Jehovov svätostánok,+ a usaďte sa v našom strede; a proti Jehovovi sa nebúrte a nerobte z nás buričov tým, že si staviate ešte oltár k oltáru Jehovu, nášho Boha.+
20 Či to nebol Achan+, Zerachov syn, ktorý spáchal skutok nevernosti vo veci oddanej zničeniu, a či neprišlo rozhorčenie proti celému zhromaždeniu Izraela?+ A nebol jediným človekom, ktorý skonal vo svojom previnení.‘“+
21 Synovia Rúbena a synovia Gáda a polovica kmeňa Manašeho teda odpovedali+ a hovorili s hlavami tisícov Izraela:+
22 „Božský+, Boh+, Jehova, Božský, Boh, Jehova+, on vie,+ a Izrael, ten bude tiež vedieť.+ Ak je to vo vzbure+ a ak je to v nevernosti proti Jehovovi,+ nezachraňuj nás v tento deň.
23 Ak sme si postavili oltár, aby sme sa odvrátili od nasledovania Jehovu, a keď to bolo [preto], aby sme na ňom obetovali zápalné obete a obilné obete,+ a keď to bolo [preto], aby sme na ňom dávali obete spoločenstva, [to] preskúma sám Jehova;+
24 alebo či to nebolo skôr v úzkostlivej starostlivosti o niečo iné, že sme to urobili a povedali sme: ‚V nejakom budúcom dni vaši synovia povedia našim synom: „Čo máte spoločné s Jehovom, Bohom Izraela?
25 A Jehova položil hranicu medzi nás a vás, synov Rúbena a synov Gáda, totiž Jordán. Nemáte žiaden podiel v Jehovovi.“+ A vaši synovia určite podnietia našich synov, že upustia od bázne pred Jehovom.‘+
26 Preto sme si povedali: ‚Zasiahnime, prosím, v svoj prospech tým, že postavíme oltár nie pre zápalný obetný dar ani pre obeť,
27 ale aby bol svedkom medzi nami+ a vami a našimi pokoleniami po nás, že budeme konať službu Jehovovi pred ním so svojimi zápalnými obetnými darmi a svojimi obeťami a svojimi obeťami spoločenstva,+ aby vaši synovia v nejakom budúcom dni nepovedali našim synom: „Nemáte žiaden podiel v Jehovovi.“‘
28 Povedali sme teda: ‚A stane sa v prípade, že by to nám a našim pokoleniam v nejakom budúcom dni povedali, tiež povieme: „Pozri na znázornenie Jehovovho oltára, ktoré urobili naši otcovia, nie pre zápalný obetný dar ani pre obeť, ale je svedkom medzi nami a vami.“‘
29 Je pre nás nemysliteľné, aby sme sa sami od seba vzbúrili proti Jehovovi a odvrátili sa dnes od nasledovania Jehovu+ tým, že by sme postavili oltár pre zápalný obetný dar, obilný obetný dar a obeť okrem oltára Jehovu, nášho Boha, ktorý je pred jeho svätostánkom!“+
30 Keď teraz kňaz Pinchas+ a náčelníci zhromaždenia+ a hlavy tisícov Izraela, ktorí boli s ním, počuli slová, ktoré hovorili synovia Rúbena a synovia Gáda a synovia Manašeho, bolo to v ich očiach dobré.
31 Pinchas, syn kňaza Eleazára, teda povedal synom Rúbena a synom Gáda a synom Manašeho: „My dnes vieme, že Jehova je v našom strede,+ pretože ste nespáchali proti Jehovovi tento skutok nevernosti. Tak ste oslobodili synov Izraela z Jehovovej ruky.“+
32 A tak sa Pinchas, syn kňaza Eleazára, a náčelníci vrátili od synov Rúbena a synov Gáda v krajine Gileád+ do krajiny Kanaan k ostatným synom Izraela a priniesli im späť slovo.+
33 A slovo bolo v očiach synov Izraela dobré; a synovia Izraela žehnali Boha+ a nehovorili, že proti nim vytiahnu do vojenskej služby, aby skazili krajinu, v ktorej bývali synovia Rúbena a synovia Gáda.
34 A synovia Rúbena a synovia Gáda pomenovali oltár, pretože „on je svedkom medzi nami, že Jehova je [pravý] Boh“.+
