Marek 10:1–52
10 Vstal odtiaľ a prišiel na hranice Judey a za Jordán. Opäť sa zišli k nemu zástupy a ako mal vo zvyku, zase ich vyučoval.+
2 Teraz pristúpili farizeji, a aby ho skúšali, vypytovali sa ho, či je zákonné, aby sa muž rozviedol s manželkou.+
3 Odpovedal a riekol im: „Čo vám prikázal Mojžiš?“
4 Povedali: „Mojžiš dovolil napísať potvrdenie o prepustení a rozviesť sa s [ňou].“+
5 Ježiš im však povedal: „Toto prikázanie vám napísal pre tvrdosť vášho srdca+.
6 Avšak od začiatku stvorenia ‚ich vytvoril ako muža a ženu.+
7 Preto človek opustí svojho otca a matku
8 a tí dvaja budú jedno telo‘,+ takže už nie sú dvaja, ale jedno telo.
9 Čo teda Boh spriahol, nech žiaden človek nerozdeľuje.“+
10 Keď boli opäť v dome+, učeníci sa ho na to vypytovali.
11 A povedal im: „Ktokoľvek sa rozvádza so svojou manželkou a ožení sa s inou, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva.+
12 A ak sa žena po rozvode so svojím manželom vydá za iného, cudzoloží.“+
13 Ľudia prinášali k nemu malé deti, aby sa ich dotýkal, ale učeníci ich hrešili.+
14 Ježiš sa rozhorčil, keď to videl, a povedal im: „Nechajte malé deti prichádzať ku mne. Nepokúšajte sa ich zadržať, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.+
15 Pravdivo vám hovorím: Ktokoľvek neprijíma Božie kráľovstvo ako malé dieťa, určite doň nevojde.“+
16 A bral deti do náručia, žehnal ich a kládol na ne ruky.+
17 Keď sa vydával na cestu, pribehol nejaký človek, padol pred ním na kolená a spýtal sa ho: „Dobrý učiteľ, čo mám robiť, aby som zdedil večný život?“+
18 Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým?+ Nikto nie je dobrý, iba jeden, Boh.+
19 Poznáš prikázania: ‚Nevraždi,+ necudzolož,+ nekradni,+ nesvedč falošne,+ nepodvádzaj,+ cti svojho otca a matku.‘“+
20 Muž mu povedal: „Učiteľ, to všetko som dodržiaval od svojej mladosti.“
21 Ježiš sa naňho pozrel, pocítil k nemu lásku a povedal mu: „Jedna vec ti chýba: Choď, predaj, čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi, a buď mojím nasledovníkom.“+
22 Ale on z tých slov zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal mnoho majetku.+
23 Keď sa Ježiš poobzeral, povedal svojim učeníkom: „Aké ťažké to bude pre tých, čo majú peniaze,+ aby vošli do Božieho kráľovstva!“+
24 Jeho slová však prekvapili učeníkov.+ Ježiš im znovu odpovedal a riekol: „Deti, aké ťažké je vojsť do Božieho kráľovstva!
25 Ľahšie je prejsť ťave uchom ihly, ako boháčovi vstúpiť do Božieho kráľovstva.“+
26 Žasli ešte viac a povedali mu: „Teda kto môže byť zachránený?“+
27 Ježiš sa na nich priamo zadíval a povedal: „U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha, lebo u Boha je všetko možné.“+
28 Peter mu začal hovoriť: „Hľa, my sme všetko opustili a nasledujeme ťa.“+
29 Ježiš povedal: „Pravdivo vám hovorím: Nikto neopustil dom, bratov alebo sestry, matku alebo otca, deti alebo polia pre mňa a pre dobré posolstvo,+
30 aby v tomto čase nedostal stonásobne viac,+ domov, bratov a sestier, matiek a detí a polí, s prenasledovaniami+, a v prichádzajúcom systéme vecí večný život.
31 Ale mnohí prví budú poslední a poslední prví.“+
32 Pokračovali po ceste do Jeruzalema a Ježiš išiel pred nimi a boli ohromení. Tí, čo ho nasledovali, sa však báli. Ešte raz vzal tých dvanástich nabok a začal im rozprávať o tom, čo sa mu má stať.+
33 „Hľa, ideme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný hlavným kňazom a znalcom Písma. Odsúdia ho na smrť a vydajú ho [ľuďom] z národov+
34 a budú sa mu posmievať, pľuvať naňho, bičovať ho a zabijú ho, ale o tri dni vstane.“+
35 A Jakub a Ján, dvaja Zebedeovi synovia,+ prikročili k nemu a povedali mu: „Učiteľ, chceme, aby si pre nás urobil, o čokoľvek ťa požiadame.“+
36 Povedal im: „Čo chcete, aby som pre vás urobil?“
37 Riekli mu: „Dovoľ nám, aby sme sa v tvojej sláve posadili jeden po tvojej pravici a jeden po tvojej ľavici.“+
38 Ale Ježiš im povedal: „Neviete, o čo žiadate. Či môžete piť pohár, ktorý pijem ja, alebo byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“+
39 Riekli mu: „Môžeme.“ Nato im Ježiš povedal: „Pohár, ktorý pijem, piť budete, a krstom, ktorým som krstený, pokrstení budete.+
40 Avšak nie je v mojej moci dať [niekomu] sedieť po mojej pravici alebo po mojej ľavici,+ ale to patrí tým, ktorým to bolo pripravené.“
41 Keď o tom počulo ostatných desať, začali sa rozhorčovať na Jakuba a Jána.+
42 Ale keď ich Ježiš privolal k sebe, povedal im: „Viete, že tí, ktorí sa považujú za vládnúcich nad národmi, panujú nad nimi a ich veľkí nad nimi vykonávajú moc.+
43 Medzi vami to však nie je tak, ale ktokoľvek sa chce stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom,+
44 a ktokoľvek chce byť medzi vami prvým, bude otrokom všetkých.+
45 Syn človeka totiž neprišiel, aby mu slúžili,+ ale aby slúžil a dal svoju dušu ako výkupné+ na výmenu za mnohých.“+
46 A prišli do Jericha. Ale keď on a jeho učeníci a značný zástup vychádzali z Jericha, slepý žobrák Bartimeus [Timeov syn], sedel pri ceste.+
47 Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať a hovoriť: „Syn Dávidov,+ Ježiš, zmiluj sa nado mnou!“+
48 Nato mu mnohí prísne povedali, aby bol ticho. Ale on tým viac kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“+
49 Ježiš sa preto zastavil a povedal: „Zavolajte ho!“ Zavolali slepca a povedali mu: „Buď odvážny, vstaň, volá ťa.“+
50 Odhodil svoj vrchný odev, vyskočil a išiel k Ježišovi.
51 A Ježiš mu odpovedal a riekol: „Čo chceš, aby som pre teba urobil?“+ Slepec mu povedal: „Rabbuni, nech zase vidím.“+
52 A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila.“+ A ihneď zase videl+ a nasledoval ho na ceste.+
