Marek 11:1–33
11 Keď sa približovali k Jeruzalemu, k Betfáge a k Betánii+ pri Olivovom vrchu, vyslal dvoch svojich učeníkov+
2 a povedal im: „Choďte do dediny, ktorá je na dohľad, a keď vojdete do nej, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nikto z ľudí nesedel. Odviažte ho a priveďte!+
3 A ak vám niekto povie: ‚Prečo to robíte?‘, poviete: ‚Pán ho potrebuje a hneď vám ho sem pošle späť.‘“+
4 Preto odišli a našli osliatko, priviazané pri dverách vonku na bočnej ulici, a odviazali ho.+
5 Ale niektorí z tých, čo tam stáli, im hovorili: „Čo to robíte, že odväzujete osliatko?“+
6 Povedali im práve to, čo povedal Ježiš. A oni ich nechali odísť.+
7 A priviedli osliatko+ k Ježišovi, položili naň svoje vrchné odevy a on sa naň posadil.+
8 Mnohí tiež rozprestreli svoje vrchné odevy+ na cestu, ale iní narezali lístia+ z polí.+
9 Tí, čo išli vpredu a tí, ktorí išli vzadu, volali: „Zachráň, prosíme ťa!+ Požehnaný je ten, ktorý prichádza v Jehovovom mene!+
10 Požehnané je prichádzajúce kráľovstvo nášho otca Dávida!+ Zachráň, prosíme, hore vo výšinách!“
11 A vstúpil do Jeruzalema, do chrámu. Obzrel si všetko, a keďže už bola neskorá hodina, vyšiel s dvanástimi do Betánie.+
12 Keď nasledujúceho dňa vyšli z Betánie, vyhladol.+
13 A z diaľky zbadal figovník, ktorý mal listy, a išiel sa pozrieť, či azda nenájde niečo na ňom. Ale keď prišiel k nemu, našiel na ňom iba listy, lebo nebolo obdobie fíg.+
14 Nato mu povedal: „Nech z teba už nikto nikdy neje ovocie!“+ A jeho učeníci počúvali.
15 Prišli do Jeruzalema. Tam vstúpil do chrámu a začal vyhadzovať tých, čo predávali a kupovali v chráme, a poprevracal stoly zmenárnikov a lavice tých, čo predávali holubice;+
16 a nikomu nedovolil nosiť cez chrám nádobu,
17 ale vyučoval a hovoril: „Či nie je napísané: ‚Môj dom sa bude nazývať domom modlitby+ pre všetky národy‘?+ Ale vy ste z neho urobili jaskyňu lupičov.“+
18 A počuli to hlavní kňazi a znalci Písma a hľadali [spôsob], ako ho zničiť.+ Báli sa ho totiž, lebo celý zástup stále žasol nad jeho vyučovaním.+
19 Keď sa v ten deň zvečerilo, vyšli z mesta.
20 Ale keď zavčas rána prechádzali okolo, uvideli figovník uschnutý od koreňov.+
21 Preto si Peter spomenul na to a povedal mu: „Rabbi, pozri sa, figovník, ktorý si preklial, uschol.“+
22 Ježiš im odpovedal a riekol: „Verte v Boha.
23 Pravdivo vám hovorím, že ktokoľvek povie tomuto vrchu: ‚Zodvihni sa a vrhni sa do mora,‘ a nepochybuje v svojom srdci, ale verí, že sa uskutoční, čo hovorí, stane sa mu to.+
24 Preto vám hovorím: Verte vo všetko, o čo sa modlíte a prosíte, akoby ste to už prijali, a budete to mať.+
25 A keď stojíte a modlíte sa, odpusťte+, čokoľvek máte proti niekomu, aby aj váš Otec, ktorý je v nebesiach, odpustil vám vaše priestupky.“+
26 ——
27 A opäť prišli do Jeruzalema. A ako sa prechádzal po chráme, prišli k nemu hlavní kňazi, znalci Písma a starší+
28 a povedali mu: „Akou mocou to robíš? Alebo kto ti dal takú moc, aby si to robil?“+
29 Ježiš im povedal: „Položím vám jednu otázku. Odpovedzte mi, a ja vám tiež odpoviem, akou mocou to robím.+
30 Bol Jánov krst+ z neba, alebo od ľudí? Odpovedzte mi!“+
31 Uvažovali teda medzi sebou a riekli: „Ak povieme: ‚Z neba‘, povie: ‚Prečo ste mu teda neuverili?‘+
32 Ale odvážime sa povedať: ‚Od ľudí‘?“ – Báli sa zástupu, lebo všetci považovali Jána skutočne za proroka.+
33 Odpovedali teda Ježišovi a riekli: „Nevieme.“ Ježiš im povedal: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím.“+
