Marek 14:1–72

14  O dva dni neskôr bol pesach+ a [sviatok+] nekvasených chlebov.+ Hlavní kňazi a znalci Písma hľadali, ako sa ho zmocniť ľstivým úskokom a zabiť ho.+  Hovorili si totiž: „Nie vo sviatok, aby sa azda ľudia nepobúrili.“+  A kým bol v Betánii, v dome malomocného Šimona,+ keď spočíval pri jedle, prišla žena s alabastrovou nádobou vonného oleja, pravého, veľmi drahého nardu. Rozbila alabastrovú nádobku a vylievala to na jeho hlavu.+  Niektorí preto vyjadrili medzi sebou rozhorčenie: „Prečo sa plytvalo vonným olejom?+  Veď ten vonný olej sa mohol predať za viac ako tristo denárov a dať chudobným!“ A pocítili k nej veľkú nevôľu.+  Ježiš však povedal: „Nechajte ju. Prečo sa pokúšate robiť jej ťažkosti? Preukázala mi znamenitý skutok.+  Veď chudobných máte vždy+ pri sebe a kedykoľvek chcete, vždy im môžete preukázať dobro, ale mňa nemáte vždy.+  Urobila, čo mohla. Vopred vykonala to, že natrela moje telo vonným olejom kvôli pohrebu.+  Pravdivo vám hovorím: Kdekoľvek na celom svete sa bude zvestovať dobré posolstvo,+ bude sa tiež rozprávať, čo táto žena urobila, ako spomienka na ňu.“+ 10  A Judáš Iškariotský, jeden z dvanástich, odišiel k hlavným kňazom, aby im ho zradil.+ 11  Keď to počuli, zaradovali sa a sľúbili, že mu dajú strieborné peniaze.+ A tak sa usiloval o to, ako ho zradiť vhodným spôsobom.+ 12  Prvého dňa nekvasených+ chlebov, keď ako obvykle obetovali [obeť] pesach, jeho učeníci+ mu povedali: „Kam chceš, aby sme išli a pripravili ti jedlo pesach?“+ 13  Nato vyslal dvoch zo svojich učeníkov a povedal im: „Choďte do mesta a stretne vás človek, ktorý ponesie hlinenú nádobu vody.+ Nasledujte ho, 14  a kam vojde, poviete hospodárovi: ‚Učiteľ hovorí: „Kde je pre mňa hosťovská izba, aby som tam jedol pesach+ so svojimi učeníkmi?“‘+ 15  Ukáže vám zariadenú a pripravenú veľkú hornú miestnosť. Tam to pripravte pre nás.“+ 16  Učeníci teda vyšli, vstúpili do mesta a našli to tak, ako im povedal; a prichystali pesach.+ 17  Keď nastal večer, prišiel s dvanástimi.+ 18  A ako spočívali pri stole a jedli, Ježiš povedal: „Pravdivo vám hovorím: Jeden z vás, ktorý so mnou je+, ma zradí.“+ 19  Začali sa rmútiť a hovoriť mu jeden za druhým: „Však to nie som ja?“+ 20  Povedal im: „Jeden z dvanástich, ktorý si so mnou namáča v spoločnej mise.+ 21  Syn človeka naozaj odchádza, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, prostredníctvom ktorého je zradený Syn človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“+ 22  A keď jedli, vzal chlieb, požehnal, rozlomil ho, dával im a povedal: „Vezmite si, to znamená moje telo.“+ 23  A vzal pohár, poďakoval a dal im ho a všetci sa z neho napili.+ 24  A povedal im: „To znamená moju ‚krv+ zmluvy‘,+ ktorá má byť vyliata+ za mnohých.+ 25  Pravdivo vám hovorím: Určite už nebudem piť z plodu viniča až do toho dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“+ 26  Keď nakoniec zaspievali chválospevy+, vyšli na Olivový vrch.+ 27  A Ježiš im povedal: „Všetci sa potknete, lebo je napísané: ‚Budem biť pastiera+ a ovce budú rozptýlené.‘+ 28  Ale keď budem vzkriesený, predídem vás do Galiley.“+ 29  Peter mu však povedal: „I keby sa všetci ostatní potkli, ja predsa nie.“+ 30  Nato mu povedal Ježiš: „Pravdivo ti hovorím: Ty dnes, áno, túto noc, skôr ako kohút dvakrát zakikiríka, práve ty ma trikrát zaprieš.“+ 31  On však hovoril ďalej: „Keby som musel s tebou zomrieť, určite ťa nezapriem.“ Aj všetci ostatní hovorili to isté.+ 32  Prišli teda na miesto menom Getsemane a povedal svojim učeníkom: „Posaďte sa tu, kým sa nepomodlím.“+ 33  A vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána+, a začal byť ohromený a bolestne znepokojený.+ 34  A povedal im: „Moja duša je hlboko zarmútená,+ až na smrť. Zostaňte tu a bdejte.“+ 35  A odišiel trochu dopredu, padol na zem a modlil sa, aby ho minula tá hodina, keby to bolo možné.+ 36  Povedal: „Abba, Otče,+ všetko je pre teba možné. Odním tento pohár odo mňa. Napriek tomu nie čo ja chcem, ale čo chceš ty.“+ 37  A prišiel, našiel ich spať a povedal Petrovi: „Šimon, spíš? Nemal si silu zostať jednu hodinu bdelý?+ 38  Zostaňte bdelí a modlite+ sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je pravdaže dychtivý, ale telo je slabé.“+ 39  Znovu odišiel a modlil sa tými istými slovami.+ 40  A opäť prišiel a našiel ich spať, lebo sa im zavierali oči, a tak nevedeli, čo by mu odpovedali.+ 41  A prišiel tretí raz a povedal im: „V takej dobe, ako je táto, spíte a odpočívate! To stačí! Prišla tá hodina!+ Hľa, Syna človeka zradili do rúk hriešnikov.+ 42  Vstaňte! Poďme!+ Hľa, môj zradca sa priblížil.“+ 43  A kým ešte hovoril, naraz prišiel Judáš, jeden z dvanástich, a s ním zástup od hlavných kňazov, znalcov Písma a starších, s mečmi a kyjakmi.+ 44  Jeho zradca im dal dohovorené znamenie, keď povedal: „Koho pobozkám, ten je to. Zatknite ho a bezpečne ho odveďte.“+ 45  A šiel priamo k nemu, priblížil sa a povedal: „Rabbi!“ a veľmi nežne ho pobozkal+. 46  Tak položili naňho ruky a zatkli ho.+ 47  Jeden z tých, čo stáli okolo, však vytasil meč, udrel veľkňazovho otroka a odsekol mu ucho.+ 48  Ježiš im odpovedal a riekol: „Vyšli ste s mečmi a kyjakmi ako proti lupičovi, aby ste ma uväznili?+ 49  Denne som býval s vami v chráme a vyučoval,+ a predsa ste ma nezatkli. Jednako je to tak, aby sa Písma+ naplnili.“+ 50  Všetci ho opustili+ a utiekli.+ 51  Ale nejaký mladý muž, ktorý mal na sebe jemný ľanový odev cez nahé telo, ho zblízka nasledoval. Snažili sa ho chytiť,+ 52  ale on tam nechal ľanový odev a utiekol nahý. 53  Odviedli Ježiša k veľkňazovi a všetci hlavní kňazi, starší a znalci Písma sa zhromaždili.+ 54  Ale Peter ho zobďaleč+ nasledoval až na nádvorie veľkňaza. Posadil sa spolu s domácimi slúžiacimi a ohrieval sa pri jasnom ohni. 55  Hlavní kňazi a celý Sanhedrin zatiaľ hľadali svedectvo proti Ježišovi, aby ho usmrtili,+ ale žiadne nenachádzali.+ 56  Naozaj, mnohí proti nemu falošne svedčili,+ ale ich svedectvá nesúhlasili.+ 57  Niektorí tiež povstávali, falošne proti nemu svedčili a hovorili: 58  „Počuli sme ho hovoriť: ‚Zborím tento chrám, ktorý bol urobený rukami, a za tri dni postavím iný, ktorý nie je urobený rukami.‘“+ 59  Ale ani v tom ich svedectvo nesúhlasilo. 60  Nakoniec vstal v ich strede veľkňaz, spýtal sa Ježiša a povedal: „Neodpovieš nič? O čom to svedčia títo proti tebe?“+ 61  Mlčal však a vôbec neodpovedal.+ Veľkňaz sa ho znovu spýtal a povedal mu: „Si Kristus, Syn Požehnaného?“+ 62  Ježiš potom povedal: „Som; a vy uvidíte Syna človeka+ sedieť po pravici+ moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.“+ 63  Na to si veľkňaz roztrhol spodný odev+ a povedal: „Akých svedkov ešte potrebujeme?+ 64  Počuli ste rúhanie.+ Čo je vám zrejmé?“ Všetci ho odsúdili, že je hoden smrti. 65  Niektorí naňho začali pľuvať+, niektorí mu zakrývali celú tvár, bili ho päsťami a hovorili mu: „Prorokuj!“ A keď ho nafackali, súdni dozorcovia ho odviedli.+ 66  Kým bol Peter dolu na nádvorí, prišla istá slúžka veľkňaza,+ 67  a keď zbadala Petra, ako sa ohrieva, pozrela sa priamo naňho a povedala: „Ty si tiež bol s tým Nazaretským, s týmto Ježišom.“+ 68  Zaprel to však a povedal: „Ani ho nepoznám, ani nerozumiem, čo hovoríš,“ a vyšiel do predsiene.+ 69  Keď ho tam zazrela slúžka, začala znovu hovoriť tým, čo stáli naokolo: „Je jedným z nich.“+ 70  Opäť to zaprel. A tí, čo stáli naokolo, ešte raz povedali po chvíľke Petrovi: „Istotne si jedným z nich, lebo si Galilejčan.“+ 71  Začal sa však zaklínať a prisahať:+ „Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte.“+ 72  Vtom zakikiríkal kohút druhý raz.+ Peter si spomenul na výrok, ktorý mu povedal Ježiš: „Skôr ako kohút dvakrát zakikiríka, trikrát ma zaprieš.“+ To ho zlomilo a rozplakal sa.+

Poznámky pod čiarou